Kauzy a prešľapy pod vedením Rezníka: Čo vyvolalo najväčšie pochybnosti?

Jaroslav Rezník sa zaradil medzi riaditeľov, ktorí ustáli funkciu šéfa verejnoprávnej televízie celé obdobie, sprevádzalo ho však viacero škandálov.

Takmer to dokázal druhýkrát.

Jaroslav Rezník už v roku 2017 nebol pred voľbou generálneho riaditeľa RTVS hlavným favoritom, no nakoniec sa politická podpora s vtedajšou prevládajúcou silou Smeru a SNS priklonila na jeho stranu. Napriek tomu, že nová politická garnitúra po voľbách vo februári 2020 avizovala veľkú nespokojnosť s jeho prácou, jeho meno sa po piatich rokoch pri novej voľbe riaditeľa opäť dostávalo do hry.

V prvej voľbe nakoniec postúpil do druhého kola, kde sa však už politická podpora dominantne presunula na stranu jeho protikandidáta a dlhoročného spolupracovníka v RTVS, Ľuboša Machaja. Rezník v 2. kole voľby v roku 2022 získal iba 29 hlasov a po piatich rokoch v RTVS skončí.

Zvolenie Jaroslava Rezníka do funkcie riaditeľa RTVS sa v roku 2017 pôvodne neočakávalo.

Proti jeho nominácii sa postavila vtedajšia vládna strana Most-Híd, ktorá ho pred prvým kolom voľby označila za neprijateľného. Naopak, Rezník bol favoritom ďalšej vládnej strany SNS, ku ktorej sa nakoniec pridala aj najväčšia koaličná strana Smer. Do druhého kola voľby sa nakoniec dostal Rezník spoločne s vtedajším riaditeľom RTVS, Václavom Mikom. Druhé kolo už Jaroslav Rezník ovládol v tajnej voľbe s 95 hlasmi. Jeho podporu už pred ňou pripustil aj Béla Bugár.

Rezník nastúpil do funkcie riaditeľa RTVS počas leta 2017. Jeho päťročné obdobie na čele telerozhlasu sprevádzali viaceré škandály a pochybnosti, ktoré boli mnohokrát spájané so spornými personálnymi nomináciami.

Vzbura v prvom roku

Turbulentný bol hneď prvý rok Rezníka na stoličke šéfa RTVS.

Po tom, čo v telerozhlase začal presadzovať vlastnú personálnu politiku, v marci 2018 do pozície riaditeľa Sekcie spravodajstva a publicistiky nominoval Vahrama Chuguryana, ktorý v nej vydržal takmer celé obdobie až do februára tohto roka.

Od prvých dní vo funkcii sa v spravodajskej redakcii RTVS stupňovalo napätie, ktoré už začiatkom apríla vyústilo do otvoreného listu podpísaného takmer šesťdesiatkou redaktorov, editorov, dramaturgov či moderátorov spravodajstva.

Kauzu spustilo vynesenie internej komunikácie zo spravodajskej porady, na ktorej mal Chuguryan vyzvať novinárov, aby sa zdržali nosenia odznaku #allforjan vo vysielaní spravodajstva. Urobiť tak mal iba pár týždňov po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky, ktorá otriasla pomermi v krajine. Chuguryan takýto pokyn odmietol a časť podriadených označil za revolucionárov.

Exodus novinárov

Na situáciu okamžite reagovalo vedenie RTVS, ktoré z rozbrojov obvinila malé radikálne jadro. To malo svojou vnútornou politikou vytláčať ostatné názory kolegov a presadzovať vlastné záujmy.

Konflikt koncom apríla vyústil do výpovedí pre externých pracovníkov zo strany televízie. Novinárka Zuzana Kovačič Hanzelová, ktorá mala patriť do užšej skupiny najhlasnejších kritikov Jaroslava Rezníka, nazvala vtedajšie dianie v telerozhlase tvrdou normalizáciou. Rezník začiatkom mája oponoval, že ide o prirodzený vývoj po nástupe nového vedenia.

Už na konci mája výpovede podali najvýraznejšie tváre spravodajstva spoločne s Hanzelovou či Filipom Minichom, čo vyústilo do najväčšieho exodu spravodajcov verejnoprávnej televízie v histórii.

Pochybné názory

Už od otvoreného listu kritici smerom k novému vedeniu RTVS formulovali obavy z názorov, ktoré môžu byť pretláčané do vysielania telerozhlasu.

Podpísaní v liste hovorili o tlaku manažmentu smerom k vyváženosti príspevkov, keď majú priestor podľa spravodajcov dostávať aj osoby spájané s dezinformačnými webmi či chýbajúcou expertízou v danej oblasti.

V priebehu piatich rokov nakoniec RTVS čelila viacerým pochybeniam vo vysielaní, keď počas pandémie ale aj vojny na Ukrajine šírila dezinformácie a dávala priestor názorom konšpirátorov.

Rezník názorovú pluralitu v RTVS prezentoval ako jednu z nosných tém vo svojej funkcii. A to aj za hranicu prezentovania názor popierajúcich základy demokracie.

„Ak má organizmus nejakú chorobu, nelieči sa predsa tým, že si ju nebudeme všímať. Myslím si, že tento typ demokracie je natoľko silný, že si to argumentačne môže rozdať s kýmkoľvek a vo finále vyhrá. Som presvedčený, že toto je efektívnejšia cesta ako sa tváriť, že to neexistuje,“ vysvetľoval na konci apríla 2018 svoj pohľad priamo vo vysielaní Dvojky v diskusii Večera s Havranom. V debate upokojoval situáciu ohľadom narastajúceho napätia v RTVS po jeho nástupe.

Viackrát sa pochybnosti objavili aj ohľadom politických vplyvov na vysielanie RTVS.

Týkali sa napríklad vysielania pred voľbami 2020, kedy mala televízia spracovaním aj zaradením reportáží napomáhať k nekritickému pohľadu na vládne strany či napomáhať volebnému výsledku SNS. Viaceré pochybnosti o Rezníkovi a vedení RTVS mala nová politická garnitúra, súčasná koalícia však napriek veľkým vyjadreniam a plánom Rezníka tvrdej kontrole ani odvolávaniu nepodrobila, rovnako nedokázala zmeniť pravidlá voľby riaditeľa verejnoprávnej televízie a rozhlasu.

Mladých vystriedali ešte mladší

V čase najväčšieho napätia v redakcii spravodajstva vedenie RTVS podriadeným vyčítalo neskúsenosť a chyby vo vysielaní.

„Za poslednú dekádu sa vymenilo vyše 80% tvorivých pracovníkov spravodajstva RTVS a nahradili ich prevažne mladí a málo skúsení tvorcovia, ktorých neviedli skúsenejší senior redaktori, keďže ich objektívne zostalo len veľmi málo. Spravodajská tvorba niektorých redaktorov preto dosiahla také bezbrehé parametre, že neraz obťažuje diváka a poslucháča neprofesionalitou, tendenčnosťou, vsúvaním vlastných názorov, či emočne prehnanou interpretáciou. To, žiaľ, negatívne ovplyvňuje obraz o celom spravodajstve na verejnosti,“ uviedlo vedenie RTVS začiatkom apríla vo vlastnom liste, ktoré reagovalo na otvorený list spravodajských pracovníkov.

Vedenie pod Jaroslavom Rezníkom zdôraznilo, že sa púšťa do procesu, ktorý nebude „ľahký ani bezbolestný“. Na jeho konci mala byť vyššia profesionalita redakčných príspevkov a taktiež výkonu samotných redaktorov pred kamerou.

Opak však bol pravdou.

Po tom, čo o mesiac neskôr začalo vedenie prepúšťať externých redaktorov, na čo nadviazali vlastnými výpoveďami viacerí výrazní redaktori spravodajstva, televízia začala miesto skúsených novinárov z médií zapĺňať prázdne miesta juniormi a čerstvými absolventmi. Nové vedenie tak kvalitu hlavnej spravodajskej relácie ešte zhoršilo.

Vedenie spravodajstva sa pokúsilo aj o skúsenú personálnu posilu. Nevyhlo sa však kontroverzii, keď tento rok ešte bývalé vedenie spravodajstva angažovalo bývalého novinára konšpiračného časopisu Extra Plus, Radovana Kondrlíka.

Šéf spravodajstva, Vahram Chuguryan, v RTVS až v tomto období. K odchodu ho prinútilo až zlyhanie po prepuknutí vojny na Ukrajine, na ktorú nereflektovalo televízne vysielanie. Kým komerčné stanice ponúkali spravodajské príspevky a mimoriadne vysielanie, Jednotka RTVS reprízovala denný program.

Aktuálnym dočasným šéfom sekcie spravodajstva a publicistiky je Attila Lovász, ktorý pomalú reakciu na vojnu označil za zlyhanie.

Programové prešľapy

RTVS sa v priebehu ostatnej päťročnice postarala o niekoľko programových prešľapov a škandálov.

Nulovú váhu televízia prisúdila najdôležitejšej časti svojho vysielania – hlavnej spravodajskej relácii Správy RTVS, s ktorou viackrát vo vysielaní šachovala. Na Silvestra 2019 ju zmenami programu vykrátila zo 40 iba na 10 minút, aby mohla narýchlo pred silvestrovský program nasadiť záznam koncertu The Duchon´s. V roku 2021 zas presunula hlavné správy z 19. hodiny na 18:00 pre hokejové zápasy Slovenska na Majstrovstvách sveta. Sledovanosti správ nepomohla.

V novembri 2019 vtedajší programový riaditeľ RTVS, Marek Ťapák, nasadil na Jednotku do nedeľného prime-time vlastný predražený projekt Nero a Seneca, ktorý úzkym žánrom patril na malú Dvojku. Veľký ťapákov projekt vybuchol s 37-tisíc divákmi a podielom 1,7 % na Jednotke. Vtedajšie vedenie pritom malo očakávať minimálne trojnásobnú sledovanosť, zlyhanie ani neúspech však nikdy nepriznalo. Projekt bol pritom veľkým škandálom, keď koncesionárskych poplatníkov stál pol milióna eur.

Kým pri fiasku s Nero s Seneca nikdy RTVS nepriznala prepadák, iný meter mala pri večernej relácii Cassovia Café, ktorú vo svojom vysielaní odsabotovala. Nasadila ju ako novinku na piatky o 20:30 v máji 2019, pričom mala v pláne odvysielať iba päť pripravených vydaní. Už po dvoch častiach ju však v prime-time zrušila a presunula do sobotného off-time. Zábavnú reláciu považovala za prepadák, pričom priemerne uhrala o 100-tisíc divákov viac než Nero a Seneca.

Prešľap z pohľadu sledovanosti sa podaril aj novému programovému vedeniu pod Antonom Šulíkom.

1. januára 2021 zmenou programu vysunula Jednotka na Nový rok z 20:30 na 21:05 avizovanú klasiku Majster Kat a ako hlavný program nepochopiteľne zaradila zostrih koncertu symfonického orchestra Slovenského rozhlasu z roku 2018 Metamorfózy od skladateľa Eugena Suchoňa. Program nakoniec priemerne sledovalo 40-tisíc divákov a podiel dosiahol 1,5 %. Priemer Jednotky je desaťnásobný.

Ďalší trapas sa podaril pri programovaní najväčšieho seriálového hitu pod vedením Jaroslava Rezníka, Hniezdo. RTVS totiž jeho plynulé vysielanie v nedeľnom prime-time na týždeň rozbila, keď neustriehla organizáciu galavečera Krištáľové krídlo, pre ktoré Hniezdo jeden týždeň vynechala. V minulosti v takýchto prípadoch vedenie prispôsobilo vysielací vysielací čas galavečera až po skončení seriálu, čím Krištáľovému krídlu ešte pomohla k vyššej diváckej pozornosti vďaka silnému nábehu.

O prešľap sa RTVS postarala aj tento rok, kedy prvýkrát od začiatku vysielania zmenila vysielací deň zábavnému kvízu Čo ja viem. Po zmene sa jeho sledovanosť prepadla na polovicu, pričom koncom apríla televízia pristúpila k jeho návratu do pôvodného piatkového prime-time.