Nová rozprávka schytala poriadnu kritiku: Slovenský dabing vytáča divákov!

Kým staré české rozprávky sa môžu naďalej vysielať v originálnom znení, nové musia televízie povinne predabovať do slovenčiny.

Každoročná kritika divákov sa opakuje.

Televízie aj tieto Vianoce odvysielali premiérové rozprávky pochádzajúce od českých susedov, ktoré sa na našich obrazovkách objavili v slovenskom znení. Aj viacerí najznámejší českí herci tak prišli o ich charakteristické hlasy a boli predabovaní našimi dabingovými hercami do slovenčiny.

Ide o dlhoročný stav, ktorý irituje divákov.

RTVS sa tento rok kritike vyhla, schytala ju Markíza

Najčastejšie sa s výčitkami stretáva RTVS, ktorá pravidelne uvádza nové rozprávky Českej televízie.

Aj tento rok odpremiérovala hlavnú českú vianočnú premiéru Kľúč svätého Petra, ktorú uviedla 25. decembra o 20:30.

Raritne však diváckej kritike nečelila.

Zo známejších českých mien v nej hrali napríklad Petr Nárožný alebo Sabina Remundová, no tri ústredné postavy, ktoré sa najčastejšie objavovali na obrazovke, stvárnili na Slovensku neopozeraní mladí herci Filip Březina, Mark Kristián Hochman a Berenika Kohoutová. Divákom ich tak predabovanie nevadilo.

Navyše, v postave svätého Petra ich dopĺňal herec Ivan Romančík, slovenské znenie tak tentokrát nevyrušovalo.

Opačnú skúsenosť mala v priebehu týchto sviatkov Markíza.

Vo štvrtok 28. decembra uviedla premiéru českej rozprávky Princ Mamáčik, ktorá už v priebehu vysielania schytávala kritické reakcie.

Popri hlavnom predstaviteľovi Janovi Budařovi sa v nej totiž objavovali aj najznámejší českí herci Ondřej Vetchý a Bolek Polívka, ktorí v slovenskom znení prišli o ich nezameniteľné hlasy.

„Dabing jedna katastrofa,“ napísala televízii jedna z diváčok. „Panebože, prečo ste to zdabovali?! Veď to sa nedá pozerať, bohužiaľ… To by sme akože nerozumeli? No, je to otrasné, fakt…“ pridala sa ďalšia.

„Jedna otázka. Prečo?! Hlavne pri hercoch ako Polívka a Vetchý, ktorých hlasy máme všetci presne uložené v hlavách…“ doplnil kritiku ďalší z divákov.

Zaujímavosťou však je, že Princ Mamáčik do slovenčiny nemusel byť dabovaný. Viac v ďalšej časti článku.

Podpora slovenského jazyka

Televízie české či iné rozprávky dabujú do slovenčiny povinne zo zákona.

Prikazuje im to Zákon o štátnom jazyku SR, a to pri všetkých dielach určených pre deti do 12 rokov. Výnimku majú len diela určené pre národnostné menšiny.

„Inojazyčné audiovizuálne dielo určené maloletým do 12 rokov šírené vysielaním musí byť povinne dabované do štátneho jazyka. Jedinou výnimkou je vysielanie audiovizuálnych diel určených maloletým do 12 rokov v jazykoch národnostných menšín v rámci inojazyčných televíznych programov alebo iných zložiek televíznej programovej služby,“ hovorí zákon.

Zákonodarca sa týmto spôsobom rozhodol podporiť štátny jazyk v televíznom vysielaní na úkor zrozumiteľného českého jazyka.

Zároveň televíziám prikázal dabovať do slovenčiny všetky zahraničné filmy, ktoré boli na Slovensku odvysielané po roku 2007. Takýmto spôsobom boli televízie prinútené znižovať percento zrozumiteľného českého dabingu vo vysielaní.

Mamáčika dabovať nemusela

Zaujímavosťou pritom je, že film Princ Mamáčik sa mohol na Slovensku odvysielať aj v pôvodnom znení. Nebol totiž určený tým najmenším.

So slovenským dabingom bol však uvedený už v kinách, a tak túto verziu odvysielala aj Markíza.

Viacerí televízni diváci sami skonštatovali, že viac ako rozprávku pripomínal žánrový film pre staršie ročníky.

„S celou rodinou sme sa zhodli, že toto bolo tak vhodné skôr pre dospelých ako normálny film. Nie ako ‚rozprávka‘,“ napísala na sociálnej sieti Markízy diváčka. „Ťažká ‚rozprávka‘, zaživa pochovať, obesenec v komore… Dosť psycho pre deti… Načo dabing?“ doplnila ju ďalšia.

Aj samotná Markíza pritom Princa Mamáčika označila ako film vhodný pre divákov až od 12 rokov.

Menším deťom ho teda sledovať ani neodporučila, rozprávka tak nespadala pod diela určené pre deti do 12 rokov.

Česká výnimka

Zo zákona k tomu platí jedna výnimka.

Pôvodná česká či česko-slovenská tvorba, ktorá nie je určená detským divákov do 12 rokov, nemusí byť povinne v televízii či kinách predabovaná do slovenčiny. Zákonodarca v tomto prípade uznal, že čeština napĺňa všetky znaky zrozumiteľnosti pre divákov.

Jojka tak napríklad mohla v pôvodnom znení odvysielať obidva diely česko-slovenskej komédie Šťastný nový rok a Šťastný nový rok 2: Dobro došli.

Slovenskí herci v nej hovorili po slovensky a českí po česky. Ide o jej najsledovanejšie lokálne premiéry posledných rokov – „jednotka“ bola najsledovanejšou filmovou premiérou roka 2020, „dvojka“ zas dominovala premiéram v roku 2022.

Markíza rovnakým spôsobom odvysielala film Známi neznámi.

Naopak, aj do kín sa v samostatnej slovenskej a českej verzii dostali Evitovky ako napríklad Všetko alebo nič.

V rušivom slovenskom dabingu film dlhoročne vysiela aj Markíza, za čo najmä pri ostro sledovanej premiére v roku 2017 schytala poriadnu kritiku od divákov.

Netýkala sa pritom iba predabovania českých hercov. Kompletne nadabovaní, aj keď svojimi hlasmi, boli aj slovenskí herci, a to spôsobom, ktorý divákom rezal uši.