Veľký záujem o prezidentské voľby využila pred rozhodujúcim kolom volieb každá televízia. Okrem tej verejnoprávnej, na ktorej sa debata dvoch najúspešnejších prezidentských kandidátov po prvom kole očakávala, svoj televízny duel ohlásili všetky tri celoplošné komerčné stanice.

Kým súčasný český prezident Miloš Zeman prijal pozvanie všetkých štyroch televízií, jeho oponent, Jiří Drahoš, len do dvoch. Okrem Českej televízie dostala príležitosť komerčná Prima, ktorá však svoju šancu ukázať sa pred divákmi vôbec nevyužila.

Prima nevybočila zo svojho komerčného smerovania a prezidentskú debatu poňala ako reality šou. Nazvala ju Česko hľadá prezidenta pripomínajúc niekdajší najväčší hit medzi reality šou Česko hľadá Superstar, uskutočnila ju v Hudobnom divadle Karlín kam pozvala dva rozvášnené tábory fanúšikov zastupujúce oboch prezidentských kandidátov. Viac ako prezidentskú debatu pripomínala debata správaním publika rockový koncert, kvalitou navyše neprekvapil ani moderátor debaty, Karel Voříšek, ktorý pre publikum nebol autoritou a nepresadil sa ani v debate. Prezidentský duel na Prime vo veľkom kritizovali nielen médiá ale aj diváci. Televízii slúži ku cti, že sa snažila na kritiku na sociálnych sieťach reagovať, sama však narážala na to, že diváci mali jednoducho pravdu.

Prima mala k dispozícii o to väčšiu šancu, že bola vôbec prvou, ktorá vzájomnú konfrontáciu Zemana a Drahoša v Česku ponúkla. Pred prvým kolom volieb sa dvojica nestretla, nakoľko sa Miloš Zeman predvolebných debát nezúčastňoval, pred druhým kolom zas na Nove aj Barrandove debatoval sám.

Debaty mali u divákov mimoriadnu sledovanosť. One man show Zemana na Nove si pozrelo vyše 1,5 milióna divákov, na Barrandove zas okolo 660-tisíc divákov. Z rekordných čísel sa mohla tešiť Prima, ktorej debatu sledovalo až 2,2 milióna divákov, vysokou sledovanosťou sa v živom prenose niekoľkokrát aj sama pochválila.

Maratón predvolebných debát uzavrela vo štvrtok Česká televízia, okolo ktorej bolo v ostatných dňoch rušno. Diskusiu Zemana s Drahošom totiž odmietol moderovať Václav Moravec, ktorého pravidelne, rovnako ako samotnú ČT, kritizuje súčasný prezident Miloš Zeman. Debaty sa nakoniec chopila Světlana Witowská, ktorá je dnes jednoznačne najkomentovanejšou moderátorkou u našich českých susedov. Narozdiel od Voříška si vyslúžila od médií aj divákov pochvalu, keď nad debatou držala pevné opraty, trvala na jednoznačnom zodpovedaní otázok, pričom sa snažila eliminovať nič nehovoriace frázy, bola tiež obojstranne kritická a aktívna, debatu neraz aj oživila. Na konci vysielania jej výkon dokonca vyzdvihli obaja súperi.

Česká televízia sa vyvarovala všetkého, čo na Prime nefungovalo. Publikum sa správalo kultivovane a nepreberalo v debate na seba celú pozornosť, Witkowská sa tiež vyhla zbytočným rečiam a už od začiatku prešla okamžite k vecnej debate prezidentských kandidátov. Plnohodnotnejšie ČT poňala aj výber tém. Verejnoprávna televízia uspela aj u divákov, keď jej debata bola vôbec najsledovanejšou, spoločne na prvom kanáli ČT a spravodajskej ČT24 sledovalo priamy prenos debaty až okolo 2,7 milióna divákov. Navyše ďalších 200-tisíc divákov sledovalo debatu, aj s následným pozretím zo záznamu, prostredníctvom live streamu na Facebooku.

Foto: Česká televízia

Príspevok ČT konkurentom ukázala, ako má vyzerať prezidentská debata, v sledovanosti valcovala je zobrazený ako prvý na Mediaboom.sk.

Vo všetkých krajinách, v ktorých sa hlasovalo, dopadlo hlasovanie identicky, ako vo výsledku tak pomere hlasov. V Nemecku aj Rakúsku až 86,9 % divákov rozhodlo o nevine pilota, vo Švajčiarsku to bolo okolo 84 % hlasujúcich. V Česku odvysielala ČT snímku o hodinu neskôr ako ostatné stanice, hlasovanie svojim divákom neumožnila, prebrala výsledky nemeckej televízie. Na Slovensku 87 % divákov Dvojky hlasovalo za nevinu pilota. Celkovo v 15-minútovom hlasovaní vyjadrilo svoj „verdikt“ až 10 217 divákov.

RTVS pri prvom projekte takéhoto druhu opäť doplatila na svoje slabé webové zázemie, keď internetové hlasovanie viackrát zlyhalo. Nepotešilo ani zobrazenie priebežných výsledkov online hlasovania, pokiaľ už k načítaniu stránky došlo. Diváci svoj názor vyjadrovali väčšinovo cez SMS.

Verdikt zaujal hneď v niekoľkých ohľadoch. Aby tvorcovia pripravili tento projekt, nepotrebovali veľkú výpravu. Celý film sa odohral v jednom priestore súdnej siene. Veľké náklady nemuseli vynakladať ani s nakrúcaním dvoch alternatívnych rozuzlení príbehu. Divákov jednoznačne zaujal medzinárodný rozmer projektu, keď sa svojím hlasovaním porovnávali s ostatnými krajinami. Zároveň televízie poskytli divákom to najdôležitejšie – možnosť zapojiť sa v reálnom čase do projektu a ovplyvniť jeho priebeh. Tieto dve veličiny spravili z Verdiktu televíznu udalosť. Čo viac, tvorcovia na rozmere televízneho filmu nechali ľudí rozhodovať o veľkej morálnej dileme, ktorá je dnes stále viac aktuálna. Hlasovaním tak nielen umožnili divákom interakciu, otvorili aj vážnu tému súčasných dní.

Podobné výnimočné projekty či kreatívne nápady sú pre televízie stále viac dôležité, no čoraz menej vídané. Monotónne štruktúry už nezaisťujú pravidelne rovnaký záujem divákov, ktorí stále častejšie siahajú po ovládači. Neraz sa už aj televíziám potvrdil úspech špeciálneho programu či výnimočnej zmeny oproti bežnej štruktúre. Okrem toho, čím častejšie televízie zaujmú, tým viac posilňujú svoju značku a aj vernosť divákov. RTVS je toho aj pri aktuálnom historickom rekorde Milujem Slovensko jasným dôkazom.

Príspevok Verdikt bol udalosťou: Ukázal, ako sa v televízii tvorí pridaná hodnota je zobrazený ako prvý na Mediaboom.sk.

Iba jeden týždeň novej televíznej sezóny stačil na to, aby Markíza pristúpila k radikálnemu prekopaniu svojho večerného programu. Hlavným vinníkom je zrovna najdôležitejší projekt Ostrov, ktorému, zdá sa, televízia dostatočne neverila už pred spustením, no i tak ho nechala odštartovať v najlukratívnejšom čase. Výsledkom sú zmeny a ich ďalšie úpravy, ktoré začínajú pripomínať paniku.

Markíza sa rozhodla urobiť všetko preto, aby Ostrovu pomohla čo najviac. Najnovšie ho zaradila až dvakrát za Hornú Dolnú, z toho v pondelok jej premiérovú časť, kde bude dúfať v posilnenie výkonu Ostrova silnejším nábehom. Televízia tiež zaradila do vysielania nové upútavky, prostredníctvom ktorých tlačí na predstavovanie súťažiacich reality šou.

Náhle zmeny lídra najmä v prime-time už však začínajú byť rutinou. Kým v istom čase sa televízie pokúsili k radikálnejším zmenám pristupovať aspoň tak, aby ich stihli zachytiť niektoré programové periodiká, v ostatnom období k nim opäť dochádza náhle doslova z jedného dňa na druhý.

K téme: Pozrite si nový prime-time Markízy od 37. týždňa (od 12.9.2016)

V minulosti boli takéto šachy s programom typické pre komerčnú dvojku. Vyústili však aj z jej pozície, keď ako mladšia komerčná stanica snažiaca sa presadiť popri etablovanej konkurencii, musela neraz hľadať samú seba aj správne nastavenie a formáty. A to napriek tomu, že v niektorých obdobiach až pričasté zmeny neprospievali jej imidžu a diváci o to citlivejšie reagujú na akékoľvek úpravy programu dodnes.

Postupom rokov sa však Joj začala na Markízu doťahovať a sťahovať časť divákov k sebe. Jej víťazstvá s Novinami či v celom prime-time už nie sú takou raritou a v snahe udržať vedúce postavenie sa pod tlak dostáva Markíza. Tej k tomu posledné sezóny nevychádzajú veci podľa plánu a status programovo nestabilnej televízie pomaly preberá na seba. Minulú jeseň sme boli svedkami neustáleho šachovania s Búrlivým vínom a Farmou v piatky, rovnako tak náhleho nástupu premiér Hornej Dolnej mimo program, túto jar zas dva mesiace meniacej sa štruktúry od 20:30.

Dopúšťa sa tiež čoraz väčších zmätkov, vlani napríklad pri pokuse zachrániť Kukučku zaradením repríz Hornej Dolnej po 17-tej, čím zo dňa na deň radikálne zmenila zabehnutý podvečer, alebo pred pár mesiacmi deň po nástupe Zoo, kedy sa seriálovej novinky Joj zľakla a rovnako proti nej postavila Hornú Dolnú. V oboch prípadoch jej zámer nevyšiel. Nestabilita programu sa pomaly začína stávať pre Markízu chronickou a jej imidžu to môže dať zabrať. Pripravuje sa totiž o suverenitu, ktorú chce každý líder vyžarovať.

Príspevok V Markíze opäť zavládol chaos: Séria náhlych zmien pre Ostrov, v prime-time začínajú byť rutinou! je zobrazený ako prvý na Mediaboom.sk.

Časť športových divákov opäť nachádza útočisko na českých staniciach. Dôvodom je nespokojnosť s vysielaním Letných olympijských hier 2016 na RTVS.

Telerozhlas čelí kritike vo viacerých smeroch, nie vo všetkom však pochybil on. Najväčšie rozhorčenie divákov spôsobila absencia niektorých priamych prenosov, chýbal napríklad tenisový zápas Anny Karolíny Schmiedlovej. „Asi ste si nestihli všimnúť, že momentálne hrá naša jediná tenistka na OH svoj zápas 2. kola. Hlavne, že máte desať streamov na webe a na dvoch dávate ten istý box, na ďalšom kone, na inom volejbal… myslel som, že priorita je vysielať našich športovcov, ale asi som sa mýlil,“ napísal jeden z divákov na sociálnej sieti RTVS. Tá však priamy prenos ponúknuť nemohla. „Tento zápas nebol v ponuke priamych prenosov, ktoré sme mohli zaradiť do vysielania, táto ponuka sa pripravuje v Brazílii, nie v RTVS,“ zareagovala televízia.

Kritike televízia čelí aj za to, že v televíznom vysielaní ponúka reprízy i v čase, keď sa na niektorých športoviskách už bojuje. Prenosy tak prináša len cez internetové streamy. V tomto prípade sa RTVS riadi podľa všetkého diváckym potenciálom športov, miesto menej atraktívnych disciplín vysiela zo záznamu vrchol z predošlého dňa, najmä z nočného olympijského programu.

Nový olympijský deň otvára RTVS zvyčajne o 14:00 polhodinovým štúdiom na Dvojke. Počas neho sa neraz mení na študentskú televíziu. Televízia totiž na najväčšiu udalosť roka nasadzuje ako moderátorov mladé tváre, ktoré zverenú úlohu nezvládajú. Slabým článkom je ďalšia žena v tíme Dominika Komrhelová, ktorá už tento rok dostáva dôveru RTVS na najväčších podnikoch. Ako v štúdiu futbalového Eura 2016 tak aktuálne počas olympiády však podáva podpriemerné rozpačité výkony, ktoré nie sú hodné veľkosti týchto podujatí.

Na menších udalostiach sa zatiaľ mal ostať učiť aj bývalý triatlonista a aktuálny redaktor RTVS Andrej Bartáloš, ktorého stres zviazal natoľko, že sa nevyhýba pravidelným brbtom vo svojich vstupoch a komolením viet. Suverénne nepôsobí ani známa tvár Matúš Mažec. Všetkých okrem iného zväzuje aj nutný pohyb po štúdiu, ktorým chcú tvorcovia oživiť priebeh štúdia, prináša však len viac rozpakov a trapasov.

Príspevok RTVS kritizovaná za olympiádu v Riu! Trapasy moderátorov, prečo chýbajú niektoré prenosy Slovákov? je zobrazený ako prvý na Mediaboom.sk.

Koleso šťastia už Markíza promuje. Súťažná relácia sa na obrazovky vráti, ako sme vás exkluzívne informovali, v podvečernom kľúčovom čase o 18-tej, a to už od pondelka 25. júla.

V prvej upútavke sa divákom predstavujú nečakaní moderátori programu Alžbeta Ferencová a najmä spevák Lukáš Adamec. Ten predviedol v šou Tvoja tvár znie povedome schopnosti zabávať, v Kolese šťastia ho čaká ale iná poloha. V upútavke nateraz pôsobí skôr rozpačitým dojmom, hlavné budú jeho výkony v prvých častiach relácie.

„Nová pracovná príležitosť, prečo nie? Bude sa krútiť, vyhrávať peniažky, Lukáš sa naučí po slovensky a možno sa aj prestanem báť košieľ. Teším sa na novú skúsenosť, je to pre mňa novinka, držte palce,“ napísal Adamec na sociálnej sieti.

Výzva je postavená nielen pred Adamca ale aj samotnú Markízu. Tá bude chcieť naplniť očakávania tých, ktorí si pôvodné Koleso šťastia z 90-tych rokov pamätajú, a tešia sa na jeho návrat. Zároveň však ale musí priniesť novú modernú generáciu programu.

Koleso šťastia je jedným z ďalších pokusov lídra prinavrátiť vedúce postavenie o 18-tej. Podarilo sa mu to stabilne až pred letom vďaka Susedským prípadom, ktoré dominujú najmä aktuálne popri Áno, šéfe. To ostáva zaradené v programe aj proti Kolesu šťastia. Neúspešne Markíza od minulej jesene v accesse bojovala s Kukučkou, minulý rok prepadla aj so Susedskými prípadmi, Majstrom pekárom, tento rok jej po krátkodobom úspechu padlo Bez servítky, podpriemerné bolo nákladné Búrlivé víno, ktoré aspoň k priemerom stanice siahalo až v závere série.

Príspevok Markíza už začína promovať Koleso šťastia! Ujmu sa nečakaní moderátori? (anketa) je zobrazený ako prvý na Mediaboom.sk.

Novela zákona, ktorá by o približne polovicu zdvihla výšku koncesionárskych poplatkov, je nateraz pozastavená. Proti zvyšovaniu koncesií sa postavila Slovenská národná strana (SNS), ktorá pred vyjadrením podpory takejto novele žiada v telerozhlase skvalitnenie vysielania a zmeny, po ktorých by sa RTVS skutočne stala národnou verejnoprávnou inštitúciou.

Súčasťou týchto zmien je pritom aj navrhovaná zmena názvu RTVS. Prichádza s ňou poslanec SNS Anton Hrnko, ktorému sa nepáči označenie Rozhlas a televízia Slovenska a tiež aktuálne používaná dvojbodka. „Chceli by sme, aby sa to v slovenčine volalo tak, ako sa to má volať – Slovenský rozhlas a televízia. Nie dvojbodka, Slováci nie sú dvojbodka,“ povedal.

Okamžite sa okolo tejto požiadavky SNS vzniesla debata, nakoľko pri názve Slovenský rozhlas a televízia by sa telerozhlas skracoval na SRaT. Vulgárne vyznenie skratky sa stalo aj za krátky čas terčom kritiky. Dá sa očakávať, že národniari budú preferovať skratku SRT, či SRTV, ako v prípade súčasného názvu.

SNS navrhuje zmenu názvu RTVS v čase, kedy táto téma nespôsobuje žiadne problémy, a teda žiadne ani nerieši. Napriek počiatočnej kritike dvojbodky v logu sa po rokoch telerozhlas v jej používaní vyšpecifikoval a spravil z nej svoj identifikátor a spojujúci prvok napríklad aj v staničnej grafike či logách televíznych a rozhlasových okruhov. Zmena názvu by vysielanie verejnoprávnej televízie ani rozhlasu neskvalitnila, stála by len daňových poplatníkov ďalšie peniaze. Tento návrh pripomína kroky bývalých riaditeľov STV, ktorí ako jeden z prvých krokov po nástupe do funkcie nechali zmeniť logo televízie, programovo a koncepčne však obrodenie nepriniesli.

Príspevok Odstránia z RTVS dvojbodku? SNS navrhuje nový názov telerozhlasu, skratka pripomína vulgarizmus! je zobrazený ako prvý na Mediaboom.sk.

Len jeden mesiac stačil Markíze na nakrútenie celej prvej série novej relácie, z ktorej chce spraviť ťahúňa pre 18-tu hodinu. Televízia začala s výrobou Dobre vedieť! v priebehu apríla a tento utorok ju už po prvýkrát ponúkla divákom. Novinku sa rozhodla odštartovať mimo nefungujúceho accessu a prvé diely odvysielať o 21:45, kedy chce získať divákov. V júni sa ich následne pokúsi preniesť do podvečerného času.

Neskorší večerný slot však Dobre vedieť! nesvedčal. Novinka s vlažným tempom a značným edukatívnym rozmerom podčiarknutým dokrútkou po každej otázke sťažka držala koncentráciu divákov, ktorí sú už o takomto čase skôr unavení. Úbytok zaznamenala šou s prvým dielom aj v sledovanosti, keď s jednotlivými brejkami časť divákov odišla.

Celkovo si prvé vydanie Dobre vedieť! malo pozrieť 5,7 % divákov s podielom 22,6 %. Podiel narozdiel od ratingu vo svojej dĺžke držalo. Na intenzívnu kampaň, ktorá novinke predchádzala, ide pri štarte skôr o sklamanie. Na v tomto čase predtým vysielanú Farmu šou zatiaľ nedosiahla.

Výsledky z celého večera prinášame v samostatnej správe.

Príspevok Dobre vedieť po masívnej kampani nevyskočilo, odštartovalo vlažné! Vysielací čas sa šou nehodil je zobrazený ako prvý na Mediaboom.sk.

61. ročník Eurovízie pozná svojho víťaza. Senzačnú výhru v poslednej možnej chvíli nad dlho vedúcou Austráliou vybojovala naša susedná Ukrajina. Medzi európskymi porotami a najmä divákmi zaujala speváčka Jamala sčasti kontroverznou piesňou 1944 o masívnych deportáciách Tatárov za vlády Josifa Stalina z oblasti Krymu. Politické piesne sú v súťaži zakázané, v tomto prípade však text neodkazoval na nedávnu anexiu Krymu Ruskom, pripomínal udalosti z minulosti.

Ukrajina dokázala v prvom rade zabodovať u divákov po celej Európe, keď obsadila celkovo druhú priečku, vďaka čomu predbehla Austráliu, ktorá získala najviac hlasov v bodovaní porôt. Víťazom diváckeho hlasovania sa stalo Rusko.

Česká republika druhý rok po sebe od pauzy nominovala svojho účastníka, pričom tento rok dosiahla úspech finalistka Česko Slovenskej Superstar Gabriela Gunčíková s piesňou I Stand. Veľkým víťazstvom bola účasť vo finále, kde k tomu dokázala vybojovať body od európskych porôt. U divákov prekvapivo nezískala ani bod, dokázala však výrazne predčiť šokujúco posledné Nemecko.

Česko dokázalo svojho účasťou zaujať a zviditeľniť sa, čo ukazuje najmä jeho miestenka vo finále. Usporiadateľskej krajine Švédsku sa k tomu podarilo pripraviť mimoriadne vydarený ročník, čomu výrazne dopomohol samotný postoj krajiny k pesničkovej súťaži. Vo Švédsku je Eurovízia absolútnym hitom, čo sa odrážalo v celom priebehu ako semifinálových prenosov tak vo veľkolepom finále.

O to viac Česku jeho účasť pomohla. Bolo súčasťou značne emotívneho ročníka, ktorý sledovala celá Európa a do toho spoločne s Austráliou aj po prvýkrát diváci v Amerike a Číne. Takmer celému svetu sa dokázali pripomenúť všetci naši susedia, nakoľko sa súťaže zúčastnili aj Rakúsko, Maďarsko či Poľsko, ktoré dokonca vystrelilo v diváckom hlasovaní a obsadilo skvelé tretie miesto. Výborne si viedlo aj Rakúsko na ôsmom mieste. Gabrielu Gunčíkovú pod českou vlajkou si k tomu obľúbili švédski fanúšikovia, ktorí si hneď po semifinále spievali jej pieseň a spoznávali ju na uliciach Štokholmu.

Prezentácia krajiny k tomu nezačína a nekončí jedným prípadne dvomi prenosmi, piesne sa vo veľkom šíria na internete, napríklad českú skladbu I Stand si za dva mesiace od pridania pod oficiálnym profilom Eurovízie pozrelo už vyše 2,5 milióna ľudí.

Slovensko sa od roku 2012 k Eurovízii stavia odmietavo a veľkú šancu na prezentáciu nevyužíva. Dôvodom RTVS, ktorá má našu účasť vo svojich rukách, sú financie. Generálny riaditeľ telerozhlasu na svojom postoji trvá aj po veľkom úspechu Česka. „Ako člen EBU (Európska vysielacia únia, organizátor Eurovízie, pozn. red.) poznám podmienky a predpoklady účasti na Eurovízii a verte, že som aj s touto témou konfrontovaný na stretnutiach EBU – Eurovízie a o to jednoznačnejšie môžem potvrdiť, čo je reálne v rámci ekonomických možností RTVS,“ odpovedal Václav Mika pred pár dňami v diskusii na sociálnej sieti.

RTVS však vie v rozhodujúcich momentoch napriek obmedzenému rozpočtu aj nemálo priplatiť. Dokázala to napríklad v boji o práva na vysielanie zápasov Majstrovstiev Európy vo futbale so slovenskou účasťou, kde podľa našich informácií zvádzala s komerčnými vysielateľmi doslova cenovú vojnu a napriek výrazne navyšovanej sume nepoľavila a zaplatila najviac. V prípade športových práv je RTVS častokrát nekompromisná, dala si aj záväzok prinášať na jej obrazovke športové okamihy, ktorých súčasťou sú naši športovci. Koľko by ju však stála Eurovízia, nie je známe.

Slovensko sa posledne na Eurovízii objavilo v roku 2012 kedy nás reprezentoval Miro Šmajda. Skončil v semifinále posledný. Rok pred tým naše farby hájilo duo Twiins s piesňou I´m Still Alive, v semifinále obsadilo 13. miesto z 19. V roku 2009 a 2010 si účastníkov v Eurovízii vyberali slovenskí diváci, pričom zakaždým do svetového prenosu putovala pieseň so slovenským textom bez šance na úspech. V roku 2009 to bola Nela Pocisková a Kamil Mikulčík s piesňou Leť tmou, v semifinále skončili predposlední, rok na to to bola Kristína a jej Horehronie, s ktorým opäť skončila predposledná.

V deväťdesiatych rokoch malo Slovensko štyroch zástupcov. Po rozdelení republík sme do súťaže poslali skupinu Elán s piesňou Amnestia na neveru, nedostali sa do finále. To sa už následne podarilo trikrát za sebou. V roku 1994 Tublatanke s Nekonečnou piesňou, v 1996 Marcelovi Palonderovi s piesňou Kým nás máš a v roku 1998 Kataríne Hasprovej so skladbou Modlitba.

Príspevok Eurovíziu ovládla Ukrajina, bodovali aj ďalší susedia! Slovensko veľkú šancu zviditeľniť sa zahodilo je zobrazený ako prvý na Mediaboom.sk.

Jarná šou Tvoja tvár znie povedome Markíze skutočne vychádza. Program sa od štartu stal jedným z najsledovanejších na Slovensku, keď sa zaradil hneď za premiérové časti Hornej Dolnej. Doterajší rekord pritom prišiel v priebehu šou, keď na Veľkonočnú nedeľu predčila Tvoja tvár aj svoj výkon zo štartu s ratingom 16,3 %.

Vnútorné očakávania Markízy pred uvedením novinky boli jasné – mala byť sledovanejšia, než štvrtá federálna Superstar vysielaná minulú jeseň. A to sa zatiaľ bez problémov darí. Kým Superstar mala ratingový priemer 10,7 %, Tvoja tvár sa zatiaľ drží na vysokom priemere okolo 13,8 %.

Čo sa stará o najväčší úspech šou u nás, sa začína ukazovať po tom, čo svoju verziu pod názvom Tvoja tvár má známy hlas uviedla Nova. Naša aj česká verzia sú na pohľad identické. Stojí za nimi rovnaký režisér Pepe Majeský, týmto krokom si televízie s prácou na vlastných verziách pomohli. V prvej časti v Česku sa už dokonca stihli objaviť totožné vystúpenia ako na u nás. Rovnaké spracovanie a dramaturgia však nezaručili aj rovnaký výsledok. Viaceré názory Slovákov na prvú časť českej Tvojej tváre sú rozpačité, efekt ako u nás sa nedostavil.

Veľký rozdiel medzi verziami robí obsadenie, ktoré sa na Slovensku stará o úspech. Tvoja tvár je už vďaka porote – najmä Danovi Danglovi a Zuzane Fialovej, v celom svojom priebehu živá, Fialová k tomu nemálo prispieva k zábave počas dokrútiek. Tie sú u susedov fádne. Jakub Kohák je v Česku na stoličke Dangla odviazaný ako jediný porotca, Fialovej energia v tamojšej verzii chýba. V našej šou sa tiež našiel ako moderátor Martin „Pyco“ Rausch, Ondřej Sokol sa ešte len hľadá.

Markíze sa zároveň vydarilo zloženie súťažiacich. Vyskladala ich tak, aby aj slabšie elementy zapadli a, minimálne na obraze, vytvorili fungujúci kolektív. Markíza rovnako našla viaceré osobnosti, ktoré sa dokážu pre dokonalé stvárnenie speváckej predlohy značne obetovať a pre výsledok urobiť všetko. Šou tak stúpa na imidži a slovenský divák to oceňuje. Televízii rovnako vyšlo objavenie „novej“ tváre, keď si diváci obľúbili Viktora Vinceho, ktorého dovtedy mnohí nepoznali.

Výber osobností tak môže byť kľúčový aj pre ďalšiu sériu, s ktorou Markíza, podľa všetkého, dlho otáľať nebude. Samotný formát a podobné spracovanie jej stačiť nemusia.

Príspevok Tvoja tvár znie povedome napĺňa očakávania Markízy! Čo jej k úspechu pomohlo najviac? je zobrazený ako prvý na Mediaboom.sk.

Druhý rok po sebe odvysielala Česká televízia vo svojom hlavnom vysielacom čase slovenskú rozprávku, ktorej sa stala koproducentom. Rovnako ako minulý rok tak urobila na Štefana, kedy ponúkla rozprávku RTVS Johankino tajomstvo. Dokázala s ňou uspieť, sledovať ju malo menej než 1,7 milióna Čechov a podiel sa v univerzálnej skupine 15+ dostal okolo úrovne 40 %. Predchádzajúce dve už české rozprávky sledovalo cez 2,1 milióna divákov.

V rámci ohlasov už ale rozprávka tak úspešná nebola. Českí diváci jej vyčítali prakticky všetko počnúc scenárom, podobnosťou s klasikou Tri oriešky pre Popolušku, hudbou, mixom kostýmov až po charaktery niektorých postáv. Vytýkaná bola výrazne  postava Emílie Vášaryovej, naopak chválili si, pochopiteľne, výkon Ondřeja Vetchého. Spomedzi trojice premiérových rozprávok, ktoré ČT tento rok priniesla (Korunní princ, Svätojánsky venček, Johankino tajomstvo), bola u väčšiny aj menej kritických divákov najslabšia práve slovenská rozprávka.

Mnohým divákom pritom výrazne vadilo aj to, že bola kompletne predabovaná do češtiny. V prípade slovenských hercov sa tak, možno prekvapivo, dožadujú originálneho znenia. Iný hlas dostala napríklad aj spomínaná Vášaryová, ktorá pritom nemá s češtinou problém. Vo vysielaní RTVS boli rovnako do slovenčiny predabované české postavy, kompletne v slovenskom jazyku odznela aj česká premiérová rozprávka Svätojánsky venček, na ktorej sa zas opačne ako koproducent podieľala RTVS. Televízia ju pokazila predabovním do slovenčiny, keď nový hlas dostal aj charakteristický Bolek Polívka.

Niektorí diváci po odvysielaní Johankinho tajomstva začínajú nespokojne poukazovať na črtajúcu sa tradíciu vysielania slovenských rozprávok 26. 12. na ČT. Zatiaľ im na chuť prísť nevedia, no nie je sa ani čomu čudovať. U našich susedov sa tento žáner vyvíja roky, kým u nás začína tradícia len vznikať. Aj preto sa na výsledok pozeráme inak ako český divák. Pre obe krajiny je k tomu charakteristické iné poňatie rozprávok, celkovo je slovenskej filmovej produkcii neraz vytýkané, že nevie vyrobiť komédie či zapracovať humor do filmov. Pre Čechov je to zas typické.

V rámci sledovanosti sa však Českej televízii zatiaľ koprodukcia na slovenských rozprávkach vypláca. Podobný úspech zaznamenala pred rokom aj prvá slovenská rozprávka, ktorú odvysielala ČT v rámci série premiérovej rozprávkovej tvorby na Vianoce – Láska na vlásku. Rovnako 26. 12. si ju zaplo vyše 1,7 milióna českých divákov. Ani tá sa nevyhla kritike, podali si ju aj slovenskí recenzenti.

Príspevok Johankino tajomstvo bodovalo aj v Česku, zožalo však veľkú kritiku! Problémom aj dabing je zobrazený ako prvý na Mediaboom.sk.