Eurovíziu ovládla Ukrajina, bodovali aj ďalší susedia! Slovensko veľkú šancu zviditeľniť sa zahodilo

Ako môže popularita krajiny vystreliť, dokázalo Česko s Gabrielou Gunčíkovou ale aj naši ďalší susedia.

61. ročník Eurovízie pozná svojho víťaza. Senzačnú výhru v poslednej možnej chvíli nad dlho vedúcou Austráliou vybojovala naša susedná Ukrajina. Medzi európskymi porotami a najmä divákmi zaujala speváčka Jamala sčasti kontroverznou piesňou 1944 o masívnych deportáciách Tatárov za vlády Josifa Stalina z oblasti Krymu. Politické piesne sú v súťaži zakázané, v tomto prípade však text neodkazoval na nedávnu anexiu Krymu Ruskom, pripomínal udalosti z minulosti.

Ukrajina dokázala v prvom rade zabodovať u divákov po celej Európe, keď obsadila celkovo druhú priečku, vďaka čomu predbehla Austráliu, ktorá získala najviac hlasov v bodovaní porôt. Víťazom diváckeho hlasovania sa stalo Rusko.

Česká republika druhý rok po sebe od pauzy nominovala svojho účastníka, pričom tento rok dosiahla úspech finalistka Česko Slovenskej Superstar Gabriela Gunčíková s piesňou I Stand. Veľkým víťazstvom bola účasť vo finále, kde k tomu dokázala vybojovať body od európskych porôt. U divákov prekvapivo nezískala ani bod, dokázala však výrazne predčiť šokujúco posledné Nemecko.

Česko dokázalo svojho účasťou zaujať a zviditeľniť sa, čo ukazuje najmä jeho miestenka vo finále. Usporiadateľskej krajine Švédsku sa k tomu podarilo pripraviť mimoriadne vydarený ročník, čomu výrazne dopomohol samotný postoj krajiny k pesničkovej súťaži. Vo Švédsku je Eurovízia absolútnym hitom, čo sa odrážalo v celom priebehu ako semifinálových prenosov tak vo veľkolepom finále.

O to viac Česku jeho účasť pomohla. Bolo súčasťou značne emotívneho ročníka, ktorý sledovala celá Európa a do toho spoločne s Austráliou aj po prvýkrát diváci v Amerike a Číne. Takmer celému svetu sa dokázali pripomenúť všetci naši susedia, nakoľko sa súťaže zúčastnili aj Rakúsko, Maďarsko či Poľsko, ktoré dokonca vystrelilo v diváckom hlasovaní a obsadilo skvelé tretie miesto. Výborne si viedlo aj Rakúsko na ôsmom mieste. Gabrielu Gunčíkovú pod českou vlajkou si k tomu obľúbili švédski fanúšikovia, ktorí si hneď po semifinále spievali jej pieseň a spoznávali ju na uliciach Štokholmu.

Prezentácia krajiny k tomu nezačína a nekončí jedným prípadne dvomi prenosmi, piesne sa vo veľkom šíria na internete, napríklad českú skladbu I Stand si za dva mesiace od pridania pod oficiálnym profilom Eurovízie pozrelo už vyše 2,5 milióna ľudí.

Slovensko sa od roku 2012 k Eurovízii stavia odmietavo a veľkú šancu na prezentáciu nevyužíva. Dôvodom RTVS, ktorá má našu účasť vo svojich rukách, sú financie. Generálny riaditeľ telerozhlasu na svojom postoji trvá aj po veľkom úspechu Česka. „Ako člen EBU (Európska vysielacia únia, organizátor Eurovízie, pozn. red.) poznám podmienky a predpoklady účasti na Eurovízii a verte, že som aj s touto témou konfrontovaný na stretnutiach EBU – Eurovízie a o to jednoznačnejšie môžem potvrdiť, čo je reálne v rámci ekonomických možností RTVS,“ odpovedal Václav Mika pred pár dňami v diskusii na sociálnej sieti.

RTVS však vie v rozhodujúcich momentoch napriek obmedzenému rozpočtu aj nemálo priplatiť. Dokázala to napríklad v boji o práva na vysielanie zápasov Majstrovstiev Európy vo futbale so slovenskou účasťou, kde podľa našich informácií zvádzala s komerčnými vysielateľmi doslova cenovú vojnu a napriek výrazne navyšovanej sume nepoľavila a zaplatila najviac. V prípade športových práv je RTVS častokrát nekompromisná, dala si aj záväzok prinášať na jej obrazovke športové okamihy, ktorých súčasťou sú naši športovci. Koľko by ju však stála Eurovízia, nie je známe.

Slovensko sa posledne na Eurovízii objavilo v roku 2012 kedy nás reprezentoval Miro Šmajda. Skončil v semifinále posledný. Rok pred tým naše farby hájilo duo Twiins s piesňou I´m Still Alive, v semifinále obsadilo 13. miesto z 19. V roku 2009 a 2010 si účastníkov v Eurovízii vyberali slovenskí diváci, pričom zakaždým do svetového prenosu putovala pieseň so slovenským textom bez šance na úspech. V roku 2009 to bola Nela Pocisková a Kamil Mikulčík s piesňou Leť tmou, v semifinále skončili predposlední, rok na to to bola Kristína a jej Horehronie, s ktorým opäť skončila predposledná.

V deväťdesiatych rokoch malo Slovensko štyroch zástupcov. Po rozdelení republík sme do súťaže poslali skupinu Elán s piesňou Amnestia na neveru, nedostali sa do finále. To sa už následne podarilo trikrát za sebou. V roku 1994 Tublatanke s Nekonečnou piesňou, v 1996 Marcelovi Palonderovi s piesňou Kým nás máš a v roku 1998 Kataríne Hasprovej so skladbou Modlitba.