Stanovisko partnera Penty Jaroslava Haščáka k aktuálnemu vývoju vo vydavateľstve Petit Press

Rád by som týmto v mene investičnej skupiny Penta a hlavne vo svojom mene priamo zareagoval na vývoj situácie okolo avizovaných vlastníckych zmien vo vydavateľstve Petit Press. Som presvedčený, že je mojou povinnosťou zareagovať, keďže deklarovaný odpor veľkej časti novinárov redakcií Petit Pressu voči akcionárskym zmenám, sa týka do veľkej miery odporu voči Pente, resp. voči mojej osobe.

Plne rešpektujem právo každého jednotlivca a aj novinára mať akýkoľvek názor na aktivity Penty, či na moju osobu. Nechcem preto polemizovať s názorom, chcem polemizovať so snahou zamieňať osobný názor, za verejný záujem. Rešpektujem, ak sa ktorýkoľvek zamestnanec rozhodne odísť, pretože nechce pracovať vo firme, ktorú vlastní, spoluvlastní, alebo finančne podporuje naša investičná skupina. To, čo však nepovažujem za primerané a správne je, ak sa zamestnanec rozhodne vydávať svoj osobný nesúhlas a postoj, za nesúhlas a postoj celej firmy, či inštitúcie, pre ktorú pracuje a ktorú sa rozhodol opustiť, alebo dokonca svoj osobný záujem a postoj stotožňuje so záujmom celej spoločnosti.  A to aj napriek tomu, že v médiách sú ľudia, novinári veľmi významnou súčasťou hodnoty značky.

Hoci SME a sme.sk sú vnímané ako vlajkové lode vydavateľstva, dnešné tituly Petit Pressu dotvárajú ďalšie desiatky až stovky ľudí, o ktorých sa toľko nepíše, resp. nemajú pravdepodobne potrebu tak intenzívne vyjadrovať svoje postoje a názory. Na nich by sa v dnešnej emotívnej diskusii asi tiež nemalo zabúdať, keďže sa jedná aj o zodpovednosť voči ich ďalšiemu profesionálnemu uplatneniu, perspektíve a ich rodinám. Redakcia SME na čele s Matúšom Kostolným vyhlásila, že opustí Petit Press v prípade, že dôjde k akcionárskej zmene a do vydavateľstva vstúpi agentúra SITA, finančne podporovaná Pentou. Dôvodom je, že hodnoty Penty sú nezlučiteľné s hodnotami, ktoré vyznáva súčasné vedenie redakcie SME. Dovoľte mi stručne zareagovať na ich výhrady, ktoré boli publikované v piatok na www.sme.sk :

Ad: Penta nevznikla z túžby po slobode, ale ide jej o peniaze a moc.

Nepoznám vo svete a ani na Slovensku žiadnu investičnú skupinu, ktorá by sa neusilovala o úspech, finančne vyjadrený ziskom. Jeff Bezos, majiteľ Washingtonu Post asi nie je altruista, ale predovšetkým podnikateľ. Andrej Babiš, ktorý vlani kúpil vydavateľstvo MAFRA už nielen ako podnikateľ, ale aj ako politik, vyvolal svojim vstupom nesúhlasnú reakciu časti vedenia vydavateľstva. Viacerí kľúčoví zamestnanci MAFRY sa rozhodli odísť a realizujú svoje vlastné mediálne projekty. Urobili to však vecne, bez pátosu a hlavne bez toho, aby svoj odchod spájali s koncom novinárskej slobody v MAFRE. Zakladateľ a kľúčový vlastník Petit Pressu Peter Vajda má svoje podnikateľské začiatky podobne ako Penta, J&T, či PPF v kupónovej privatizácii a nepochybne aj vlastníctvo denníka SME pomohlo k ochrane jeho podnikateľských záujmov v druhej polovici 90-tych rokov. To, čo dnešný šéfredaktor SME a jeho tím označujú za túžbu po slobode, by som v našom vnímaní označil za snahu o štandardné trhové prostredie, o to, aby na Slovensku fungovali stabilné pravidlá pre podnikanie a štát svojim nekompetentným prístupom nedeformoval hospodársku súťaž. O to nám ide.

Ad: Kauza Gorila.

Nie je dodnes vyšetrená a nikto z pracovníkov Penty nie je súčasťou trestného konania. Ku kauze sme zverejnili stovky strán materiálov a textov, hlavne na www.pentaokauze.sk. Som presvedčený, že nikto zo slovenských novinárov, vrátane redakčného tímu SME, si tieto materiály dodnes nepreštudoval a dodnes sa nikto z nich nepokúsil Pentu, alebo mňa konfrontovať s ich obsahom. Zúžené vnímanie kauzy Gorila na to, či Róbert Fico pil, alebo nepil kolu je určite jednoduchšie a asi aj lepšie predá noviny, než pokúsiť sa investigatívne prejsť transakciu po transakcii a zistiť, či Penta v týchto transakciách pripravila slovenských daňových poplatníkov o stovky miliónov korún, alebo nie. My sme ponúkli verejnosti k dispozícii stovky strán pedantne zdokumentovaných textov a zdrojov, ktoré usvedčujú spis Gorila z účelových lží a manipulácií.

Ad: Ako Penta reagovala na kauzu Gorila a legitímny záujem médií?

Napriek tomu, že sme počas kauzy čelili denne viac ako 50 mediálnym výstupom po dobu troch mesiacov, nepodali sme za tieto výstupy, či články jedinú žalobu. V súčasnosti vedieme v súvislosti s kauzou Gorila len jeden mediálny súdny spor s vydavateľom Hospodárskych Novín. Tento spor sa však týkal komentára, článku, ktorý bol vydaný niekoľko mesiacov potom, ako odznela hlavná vlna medializácie kauzy. Nie som si vedomý toho, že by sme sa vyhýbali médiám, odmietli čeliť ich legitímnemu záujmu, či neposkytovali odpovede. Naše reakcie a výstupy sú v časovom slede zoradené aj na spomenutom webe www.pentaokauze.sk a dokazujú, že na kauzu reagovali aj partneri Penty a permanentne aj náš tlačový odbor.

Ad: prístup k slobode slova a zákaz knihy?

To, že sme sa usilovali o predbežné opatrenie voči vydaniu knihy Toma Nicholsona považujem za chybu. Knihu sme od začiatku vnímali ako súbor lží, neoverených informácií a manipulácií a vnímali sme to tak, že právo na ochranu osobnosti nie je podradené slobode slova. Kniha však nakoniec vyšla a neobsahovala prakticky nič nové oproti tomu, čo už bolo napísané počas uvedených troch mesiacov. Našim postupom sme veľmi neobratným spôsobom pomohli k vytvoreniu kultu „investigatívneho“ novinára Toma Nicholsona, ktorého investigatívna práca spočívala hlavne v tom, že románovo – detektívnym spôsobom prerozprával prepisy uvedené v spise Gorila a vytvoril ilúziu, že každý, kto si kúpi jeho knihu, dostane právo pochopiť temné zákutia slovenskej politiky. Penta nikdy v minulosti nevlastnila a ani neinvestovala do médií a preto žiadny novinár na Slovensku nemá s Pentou takú relevantnú skúsenosť, na základe ktorej by mohol zodpovedne tvrdiť, ako sa Penta bude ako vlastník správať. Každý môže mať očakávania a aj obavy, no očakávania a obavy nenahrádzajú konkrétnu skúsenosť. A len tá môže viesť k hodnoverným hodnotiacim súdom.

Som presvedčený, že Penta patrí v mediálnej komunikácii či už na Slovensku, alebo v Českej republike medzi skôr otvorené investičné skupiny, ktoré pravidelne komunikujú s médiami, poskytujú vyjadrenia a rozhovory a nezatajujú sa.

Nedomnievam sa na rozdiel od šéfredaktora SME a jeho tímu, že Penta nie je schopná a nemôže podporovať slobodné médiá. Sme firmou, ktorá dnes rovnomerne pôsobí v 4 stredoeurópskych krajinách a prostredníctvom svojich dcér približne v ďalšej desiatke krajín. Už roky zamestnávame desiatky tisíc ľudí a vieme, čo to znamená niesť každodennú zodpovednosť za to, aby títo ľudia mali kde pracovať, aby dostávali každý mesiac výplatu a aby naše firmy mohli dodávať a poskytovať služby miliónom zákazníkov v tej najlepšej možnej kvalite. Nebojíme sa trhovej konkurencie a chceme pôsobiť v transparentnom, súťaživom prostredí, pretože máme silné podnikateľské platformy, ktoré nie sú odkázané ani na verejné zákazky a ani na priazeň konkrétneho politika, či úradníka. Rozhodli sme sa investovať do médií, pretože veríme ich primárnemu poslaniu, ktorým je prinášať verejnosti kritické a slobodné informácie. Veríme tomu, že médiá môžu z dlhodobého hľadiska s týmto základným konceptom aj komerčne uspieť. Chceme im ponúknuť v ekonomicky ťažkom prechodnom období silné finančné partnerstvo, podporené skúsenosťami zo zložitých projektov.

Šéfredaktor SME a tím jeho ľudí sa rozhodli ísť vlastnou cestou a pravdepodobne sa pokúsia vytvoriť konkurenciu súčasným médiám Petit Pressu, či iným mediálnym vydavateľstvám na Slovensku. Bude len zdravé, ak takáto konkurencia vznikne a ja jej úprimne držím palce. Nazývajme to však pravým menom. Nejde o zápas za slobodu slova, či demokraciu a tí, ktorí sa tak rozhodli nie sú o nič viac a o nič menej novinármi, či mediálnymi podnikateľmi, než ich kolegovia v konkurenčných vydavateľstvách.  Argument, že tí, ktorí zostávajú, resp. už pracujú vo vydavateľstvách pod investičným vplyvom Penty, sú submisívni a strácajú nezávislosť, zatiaľ čo, tí, ktorí odchádzajú sú hodnotoví, je falošný. Nie je to o hodnotách, ale o dotknutej hrdosti a egu. Aj naň má každý právo a pre časť ľudí je natoľko dôležité, že sú preň ochotní obetovať všetko, bez ohľadu na to, aké má ich konanie dôsledky na ostatných členov spoločnosti, na svojich kolegov, či blízkych. Vážim si slobodu, ale sloboda v mojom ponímaní nie je to, že každý môže robiť čo chce a ako sa mu zachce, ale že človek koná slobodne v rámci istých zákonných a spoločenských pravidiel, vrátane Etického kódexu denníka SME. Ten okrem iného stanovuje, že hlavnými zásadami, ktorými sa riadia pracovníci denníka SME pri svojej práci, sú nestrannosť, vyváženosť, objektivita, pravdivosť a dôsledné overovanie faktov. Súhlasím však, že moje vnímanie slobody sa môže líšiť od chápania slobody pánom Kostolným a jeho niektorými spolupracovníkmi.

Môžem slovenskú verejnosť, čitateľov denníka SME a pracovníkov vydavateľstva Petit Press ubezpečiť, že vstupom Penty do slovenských médií nedôjde k ohrozeniu slobody slova a ani k obmedzeniu práv novinárov na nezávislú tvorbu. Dochádza k tomu, že náš vstup je vnímaný ako nepriateľský ľuďmi, ktorí si v posledných rokoch uzurpovali právo na jediný možný výklad pravdy a hodnôt. Je už len na nich a na ich schopnostiach, či budú aj v ďalších mesiacoch a rokoch nachádzať pre svoje výklady dostatočne veľké publikum. Chcel by som ešte na záver redaktorov a pracovníkov vydavateľstva Petit Press vyzvať, aby si názor vytvárali na základe konkrétnych skutkov a faktov. V prípade, že nebudú považovať svoje pôsobenie v redakcii v budúcnosti za možné, vždy existuje cesta k tomu, ako nájsť maximálne férový spôsob rozchodu tak, aby to neuškodilo ani im a ani značke SME.