Televízie zabúdajú na preklad! V Búrlivom víne nemčina, na RTVS príhovor po maďarsky. A čo zákon?

Televízie niekedy zabúdajú, že nie každý televízny divák je multilingvista.

Diváci Búrlivého vína sa mohli priučiť nemčine, na RTVS zas ponúkli kurz maďarčiny. Avšak len polovičný. Napriek tomu, že zákon televíziám prikazuje prekladať obsah, ktorý je v inom ako slovenskom či zrozumiteľnom jazyku, v tomto prípade ostali diváci bez prekladu.

O najvýraznejšie pochybenie sa v ostatnom čase postarala verejnoprávna televízia. Tá spoločne s Českou televíziou priniesla prenos z odovzdávania Cien pamäti národa 2014, ktoré od roku 2010 každoročne udeľuje nezisková organizácia Post Bellu. Ocenenie si tento rok odniesla aj významná osobnosť János Kenedi, ktorému bolo ako kritikovi komunistického režimu na dvadsať rokov zakázané publikovať a dostať kvalifikovanú prácu. Kenediho reč, ktorá bola pochopiteľne v maďarčine, však RTVS nepreložila ani titulkami a ani simultánnym prekladom. Kenediho príhovor pri tom nebol neočakávanou udalosťou. Česká televízia, naopak, reč otitulkovala.

Portál Medan.sk na svojom Facebooku informoval o menšom zlyhaní Markízy, ale pred väčším publikom. Vyše 700-tisíc divákov Búrlivého vína sa na chvíľu zadívalo do ľavého horného rohu obrazovky, keď sa Monika Hilmerová rozhovorila do telefónu po nemecky, no titulky pre divákov chýbali. Na nemeckú stanicu však náhodou neprepli.

Snímka scény, v ktorej Hilmerová telefonuje v nemčine. Medan ponúkol aj preklad

Zisťovali sme, aký je v obdobných prípadoch zákon o vysielaní a retransmisii. Aby sme vás nezahltili množstvom nič nehovoriacich paragrafov, odcitujeme priamo hovorkyňu Rady pre vysielanie a retransmisiu, Luciu Jelčovú. „Čo sa týka živého prenosu programu, v ktorom vystúpi rečník s prejavom v maďarčine, v zmysle jazykového zákona by tento prejav mal byť tlmočený alebo titulkovaný do slovenčiny,“ vyjadrila sa hovorkyňa. Podobné platí aj pri slovenskom seriáli. Ak sa v ňom objaví „dlhšia pasáž“ v cudzom jazyku, mala by byť pretlmočená alebo otitulkovaná.

Všetky prípady, kedy nedochádza k prekladu zo zahraničného jazyka do slovenčiny, sú však osobité a posudzujú sa špecificky. Nie vždy k porušeniu zákona dochádza. „Pre posúdenie toho, či došlo k porušeniu zákona, je potrebné poznať kontext, v ktorom k odvysielaniu došlo (napr. či nešlo o umelecký zámer). Ak by v týchto prípadoch došlo k porušeniu zákona, Rada by vysielateľom v zmysle pravidiel nastavených jazykovým zákonom uložila sankciu,“ vyjadruje sa k článku spomínaným prípadom Jelčová. V týchto prípadoch je však viac než zrejmé, že sa televízie pri zabezpečovaní prekladu pozabudli.

Podľa § 16 ods. 3 písm. e) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii je vysielateľ povinný „zabezpečiť pri vysielaní programov (…) používanie štátneho jazyka (…) v súlade s osobitnými predpismi“. Osobitným predpisom je v tomto prípade zákon č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku, ktorý v § 5 podrobne upravuje používanie štátneho jazyka vo vysielaní. Jeho používanie v niektorých prípadoch ďalej bližšie špecifikuje audiovizuálny zákon.

Zákon o štátnom jazyku hovorí, že vysielane rozhlasovej a televíznej programovej služby sa na území SR uskutočňuje v štátnom jazyku, okrem vysielania v prípadoch, ktoré sú v zákone uvedené. To znamená, že s výnimkou týchto presne určených situácii je vysielateľ povinný vysielať všetky programy v slovenčine.
/Lucia Jelčová, RVR