Rošáda v populárnych šou, viac reklám, otázny Čas nádejí: Čo príde s koncom RTVS?

Plánované otrasy vo verejnoprávnom telerozhlase budú mať dopad aj na bežných divákov. Vo vysielaní ich môžu čakať veľké zmeny.

Koniec RTVS je na spadnutie.

Na papieri formálny zánik verejnoprávneho média, ktoré okamžite nahradí nová inštitúcia pod upravenou značkou STVR (Slovenská televízia a rozhlas), prináša so sebou množstvo praktických dopadov, ktoré pocítia samotní diváci.

Zrušenie RTVS je rýchlym nástrojom vládnej väčšiny na ovládnutie manažmentu telerozhlasu aj kontrolných orgánov, ktorých členovia sú volení na niekoľko rokov. Zánikom inštitúcie sa všetky funkčné obdobia skončia.

Premiér Robert Fico v stredu 24. apríla na tlačovej konferencii s ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou otvorene vyhlásil, že RTVS potrebuje zmenu, ako aj jej vedenie. Telerozhlas obvinil z neobjektívnosti a permanentného boja s vládou. Tá chce mať väčší dosah na vysielaný obsah vo verejnoprávnom éteri, ktorý predstavitelia koaličnej väčšiny tvrdo kritizujú.

V hľadáčiku spravodajstvo

Prioritným záujmom politikov je, prirodzene, spravodajstvo.

RTVS dlhodobo vysiela najsledovanejšiu politickú diskusiu na televíznom trhu O 5 minút 12, ktorú každú nedeľu sleduje spravidla viac divákov ako Na telo na Markíze. Státisíce divákov má večerná spravodajská relácia Správy RTVS, lukratívny spravodajský priestor poskytuje aj spravodajská televízia :24.

Z politickej komunikácie je zrejmé, že by sa po novom vo vysielaní telerozhlasu malo presadiť viac názorov z tzv. alternatívneho spektra. To sa neraz nevyhýba ani alternatívnej interpretácii faktov.

Presadenie radikálnych zmien vo verejnoprávnej inštitúcii prakticky s istotou prinesie aj odchod viacerých známych moderátorov či redaktorov spravodajstva – či už z vlastného rozhodnutia alebo proti ich vôli.

Spomedzi najznámejších tvárí je terčom útokov najmä dlhoročná moderátorka politických diskusií, aktuálne aj O 5 minút 12, Marta Jančkárová.

„Politici sa neraz aj v minulosti usilovali o nejaký vplyv na verejnoprávne médiá, niektorí to aj otvorene povedali. Ale to, čo sa deje teraz, som nezažila za celých 22 rokov môjho pôsobenia v televízii a rozhlase. Navyše vidíme útoky aj na kolegov v iných médiách. Nie však na tých, ktorí sa politikom priamo podkladajú a nekladú kritické otázky. Konštruktívnu kritiku prijmeme radi, ale niektoré vyjadrenia sú ďaleko za jej hranicou,“ uviedla pre Nový Čas.

Na Jančkárovú len pred dvomi týždňami opäť zaútočil podpredseda parlamentu Ľuboš Blaha, a to ako v priamom prenose samotnej nedeľnej diskusie, tak po nej na sociálnych sieťach. Okrem iného naznačil, že na svojom mieste nemá čo robiť.

Moderátorka napriek tomu odísť z RTVS nemieni.

„Ani ja a verím, že ani kolegovia sa nedajú zastrašiť či odradiť a naďalej budeme napĺňať naše poslanie,“ dodala.

Externá zábava a kritickí umelci

Veľkým otáznikom je budúcnosť viacerých populárnych programov.

Predstavitelia koalície kritizujú RTVS, že dlhodobo viaceré programy zadáva externému prostrediu a nedokáže ich kompletne vyrábať tzv. „in-house“. Externé spoločnosti vo veľkom využívali všetci riaditelia RTVS – vrátane vrátane Ľuboša Machaja či jeho predchodcu Jaroslava Rezníka.

Produkčné spoločnosti vo veľkom využívajú verejnoprávne televízie po celom svete.

Vďaka skúsenostiam naprieč televíznym trhom a technickému zázemiu dokážu realizovať aj veľké televízne programy. Na Slovensku to sú Pečie celé Slovensko, Zem spieva, Najväčší Slovák či lokálne verzie licencovaných programov Milujem Slovensko, Záhady tela alebo Čo ja viem.

Ak bude chcieť koalícia svoju kritiku pretaviť do činov, viaceré podobné šou môžu čakať produkčné rošády či rovno neisté pokračovanie.

Niektoré najsledovanejšie programy majú nateraz budúcnosť poistenú nakrúcaním ešte v priebehu jari. K zrušeniu RTVS má dôjsť počas leta tohto roka.

RTVS si už zazmluvnila nakrúcanie 4. série Pečie celé Slovensko, ktorú bude mať vyrobenú do júla, vysielanie je naplánované od októbra 2024. Predbežne tiež zmluvou potvrdila 15. sériu Milujem Slovensko, ktorú by však začala nakrúcať až na jeseň. S vysielaním sa totiž počíta pre jar 2025.

Od mája do júna televízia nakrúti 11. sériu Čo ja viem, ktorá má v jesennom piatkovom programe Milujem Slovensko nahradiť. Zmluvne poistená je tiež nová sezóna Záhad tela, s ktorej nakrúcaním sa začne taktiež v máji – do konca leta však vzniknú iba 2 premiérové časti. Vysielanie je totiž naplánované od septembra 2024 a s tým aj plné rozbehnutie nakrúcania s menším odstupom od vysielania. Zmluvou je poistených až 38 častí Záhad tela, a to vrátane silvestrovského špeciálu a vysielania na jar 2025.

Aj v prípade ďalšieho zachovania programov a ich tvorivých tímov je otázne ich obsadenie.

Proti aktuálnej vláde otvorene vystúpilo viacero umelcov, s ktorými budúce nové vedenie STVR nemusí chcieť spolupracovať. Platiť to môže tiež opačne – zo spoluprác môžu vycúvať aj samotní umelci.

Ustojí to Čas nádejí?

Nemenej neisté sú pôvodné seriálové či filmové projekty.

RTVS sa spoločne so súkromnou Joj radí medzi najväčších filmových koproducentov medzi televíziami, spomedzi ktorých RTVS dostáva najviac príspevkov od Audiovizuálneho fondu (AVF).

Ministerstvo kultúry otvorene kritizuje dotačné schémy v oblasti audiovízie a projekty, ktoré dostávajú podporu. Po zmenách v inštitúciách bude mať vládna moc možnosť podporovať projekty podľa vlastného kľúča – a to ako koprodukciou s STVR, tak finančnými dotáciami cez AVF. Dosah to môže mať na výber projektov, ktoré sa dostanú do vysielania verejnoprávneho média, a taktiež na tvorcov, ktorí dostanú priestor.

Zmeny sa môžu prejaviť aj v seriálovej tvorbe, ktorej je na RTVS ako šafránu.

Napriek tomu sa jej v prípade uvedenia novinky darí na trhu zabodovať, úspechom skončili prakticky všetky jej pôvodné seriály Kolonáda, Tajné životy, Hniezdo, Priznanie a najnovšie aj Čas nádejí.

Práve o historický dobový seriál môže mať nové vedenie veľký záujem.

Čas nádejí si na začiatku tohto roka získal pol milióna pravidelných divákov, ktorým približoval reálie z prvej polovice 20. storočia na slovenskom území. RTVS už potvrdila prípravu 2. série, ktorá by sa mala odohrávať od 50. rokov 20. storočia a zachytávať éru nástupu komunistov a novej totality. Kľúčová bude interpretácia temnej minulosti našich dejín, pričom práve k myšlienkam minulých režimov majú blízko viacerí sympatizanti vládnucej moci.

Logo a dvojbodka

Zrušenie RTVS bude znamenať rovnako koniec pre ikonickú dvojbodku.

Jej zakomponovanie do loga RTVS spôsobilo po jeho predstavení rozruch a spoločenskú debatu, no napriek vlne počiatočnej kritiky dvojbodka svoje miesto obhájila. Stal sa z nej napokon viditeľný a rozpoznateľný komunikačný prvok verejnoprávnej televízie, ktorá dokonca za prácu s dvojbodkou v staničnom idente Jednotky a Dvojky získala medzinárodné ocenenie.

S jej používaním sa však doteraz nezmierili najmä zástupcovia národniarov, ktorí už v roku 2016 v 3. vláde Roberta Fica vyhlasovali, že Slováci nie sú dvojbodka.

„Súčasný spoločný názov inštitúcie pre slovenské verejnoprávne médiá Rozhlas a televízia Slovenska degraduje štátotvorný (slovenský) národ na región Slovensko, pretože namiesto prívlastku ‚slovenský‘, ‚slovenská‘ (aký) označujúci štátotvorný národ je v názve použité územné označenie verejnoprávnych médií Slovenska (koho, čoho). V súčasnosti používané logo tejto inštitúcie navyše z názvu úplne anulovalo Slovensko nahradením písmena S (označujúceho Slovensko) dvojbodkou,“ napísalo ministerstvo kultúry v dôvodovej správe k návrhu zákona o nahradení RTVS novou inštitúciou STVR.

Je tak prakticky isté, že verejnoprávna televízia a jej televízne okruhy dostanú po čase opäť nové logo. Schyľovalo sa k tomu viackrát v minulých rokoch, kedy chcel logo meniť Jaroslav Rezník.

10-násobný nárast reklamy

Vo vysielaní Jednotky či Dvojky si diváci dlhodobo pochvaľujú vysielanie s minimom reklamy.

RTVS žiadne svoje programy, s výnimkou športových prenosov, zo zákona neprerušuje reklamnými brejkami, obmedzené množstvo vysiela taktiež medzi jednotlivými programami.

Množstvo reklamy vo vysielaní verejnoprávnej televízie v minulosti upravil zákon po vzniku spomínaného Audiovizuálneho fondu (AVF) v roku 2009. Dôvodom bol kompromis medzi štátom a súkromnými televíziami, ktoré pristúpili na povinnosť platiť príspevky do AVF vo výške 2 % z celkových príjmov z reklamy a telenákupu. Štát na výmenu garantoval limitovaný rozsah reklamy vo vysielaní vtedajšej STV, v súčasnosti RTVS.

Po novom by sa podiel reklamy na verejnoprávnej obrazovke mal zvýšiť až 10-násobne.

„V pozícii, v akej sa nachádza Slovensko, by nebolo politicky dobré a korektné vrátiť koncesionárske poplatky. Financie však treba nejako nájsť napríklad v reklame, aj na úkor súkromných televízií. Išli by sme z 0,5 percenta na päť percent,“ povedala ministerka kultúry Martina Šimkovičová v TA3. Dodala, že ide o teoretickú rovinu, návrh musí prejsť parlamentom.

S plánovanými zmenami nesúhlasí Asociácia televíznych vysielateľov Slovenska (ATVS), ktorá združuje televízie Markíza, Joj a TA3.

„Pri prijímaní zákona o AVF súkromný a verejný sektor dosiahli kompromis, ktorý aktuálne funguje a dá sa vnímať ako férový a vyvážený. Z tohto kompromisu dodnes profituje celý audiovizuálny priemysel. Navrhovaná zmena podielu reklamy v zákone sa objavila až po skončení medzirezortného pripomienkovania a nemali sme teda príležitosť na ňu upozorniť a vyjadriť sa k nej,“ uviedol predseda predstavenstva ATVS Peter Gažík, ktorý je súčasne riaditeľom Markízy.

Tá je momentálne v nemilosti vládnej väčšiny, ktorá unisono odmieta komunikáciu s divákmi televízie – bojkotuje pozvania do diskusnej relácie Na telo, neodpovedá taktiež na novinárske otázky redaktorov televízie.

Vláda tiež súkromným televíziám obmedzila príjmy zo štátnej reklamy, pričom teraz im bude chcieť ukrojiť aj z koláča trhovej inzercie.

„Prípadné zníženie príjmov z reklamy môže ohroziť možnosti súkromných televízií vyrábať divákmi obľúbené a sledované programy, čo môže mať v konečnom dôsledku vplyv aj na zamestnanosť. ATVS preto vyzýva poslancov, aby prehodnotili túto zmenu, ktorá môže mimoriadne negatívne ovplyvniť celé mediálne prostredie,“ uviedla ATVS vo vyhlásení.

Súkromné televízie patria k veľkým zamestnávateľom so stovkami spolupracovníkov. Do dnešného dňa svoje vysielanie v drvivej väčšine financujú z predanej a odpozeranej televíznej reklamy.

Ďalšie zmeny

Založením novej inštitúcie STVR a zánikom RTVS taktiež skončí mandát generálneho riaditeľa Ľuboša Machaja, ktorého funkčné obdobie trvá do prvej polovice roka 2027.

Vládna moc ho zrušením celej inštitúcie odstráni z čela telerozhlasu bez toho, aby na to musela hľadať zákonné dôvody.

Súčasne vznikne úplne nová Rada STVR a mandáty zaniknú aktuálnej rade kontrolujúcej činnosť RTVS.

Skladaná bude po novom z 3 členov navrhovaných ministerstvom kultúry, z 1 člena vybraného ministerstvom financií a 5 členov navolených v parlamente. Vládna moc tak získa nad kontrolným orgánom STVR absolútnu kontrolu. Členovia rady budú volení na 6 rokov.

Mení sa voľba riaditeľa telerozhlasu, ktorého bude po novom voliť práve Rada STVR. Z návrhu zákona vypadla možnosť, že by mohla rada riaditeľa odvolať bez udania dôvodu, ktorá bola v rozpore s európskymi zákonmi.

Z návrhu zákona o STVR vypadlo ostro kritizované založenie Programovej rady, kritikmi nazývanej aj cenzorský orgán.

Nahrádza ho však nová etická komisia ako poradný orgán, do ktorého budú nominantov navrhovať zástupcovia cirkvi, samosprávy, Slovenská akadémia vied, Matica slovenská, organizácie, ktoré zastupujú zdravotne postihnutých, či olympijský výbor. Etická komisia bude mať 9 členov.