Nečakané zemetrasenie v Markíze: Šéf televízneho spravodajstva končí!

Markíza rieši pred sviatkami odchod jednej z najvýraznejších osobností v jej manažmente. Po 11 rokoch sa svojej funkcie vzdáva Henrich Krejča.

Najsledovanejšie televízne spravodajstvo na Slovensku prichádza o svojho šéfa.

Riaditeľ Centra spravodajstva a publicistiky Markízy, Henrich Krejča, dnes svojim kolegom oznámil svoj odchod z televízie, v ktorej pracoval prakticky od jej vzniku v roku 1996.

Odišiel z nej iba na krátky čas, keď v roku 2010 dal sám výpoveď po zrušení relácie Paľba, ktorú viedol obsahovo a moderoval. V roku 2012 sa do Markízy vrátil už ako šéf spravodajstva a publicisticky po tom, čo sa jeho predchodca Lukáš Diko presunul za svojím bývalým šéfom do manažmentu verejnoprávnej RTVS.

S prestávkou tak Krejča pôsobil v Markíze 27 rokov, na poste šéfa spravodajstva bol 11 rokov.

Nástupca z Novy

Po Krejčovom odchode bude mať Markíza ešte bližšie k sesterskej českej televízii Nova, s ktorou zdieľa rovnakého majiteľa.

Do vyššej pozície riaditeľa spravodajstva a publicistiky Markízy povyšuje doterajší šéfredaktor spravodajstva TV Nova Michal Kratochvíl, ktorý sa tak sťahuje na Slovensko.

V Nove na šéfredaktorskej pozícii pôsobil 6 rokov.

Český líder dnes oznámil Kratochvílov koniec v televízii, vo funkcii ho nahradí doterajší šéf webu TN.CZ Vladimír Rosol.

Tlaky na spravodajstvo Markízy rastú

Pre Markízu je televízne spravodajstvo výkladnou skriňou, no taktiež dôvodom stupňujúcich sa nenávistných prejavov voči televízii.

Krejča z Markízy odchádza v čase, kedy sa otvorene proti nej stavia časť politickej moci a rastú tlaky na jej obsah.

Televízny líder sa už pred časom dostal do nemilosti niektorých voličov súčasnej koalície, a to za titulok o „dezolátoch“ na proteste v septembri 2022 vo večerných Televíznych novinách. Spoločne s ďalšími mainstreamovými médiami je čoraz viac pod tlakom za informovanie o vojne na Ukrajine či v minulosti o pandémii covidu.

Zdroj: Markíza

„Našim ľuďom som povedal jediné – fakty, fakty a ešte raz fakty. Žiadne emócie, žiadne zbytočné komentáre. Lebo by sme mohli spôsobiť paniku. Myslím si, že v Markíze sme to v maximálne možnej miere zvládli,“ povedal v máji 2020 pre Aktuality o princípoch, aké si stanovili v redakcii pri informovaní o koronavíruse po prepuknutí krízy.

Po vypuknutí vojny na Ukrajine pripomenul, že televízie podliehajú prísnej regulácii a na rozdiel od internetu ani nemôžu šíriť klamstvá a nezmysly.

„V kritických momentoch sa ukazuje, že televízia hrá stále významnú rolu. Vidíme to na silnej sledovanosti aj reakciách – či už to bolo počas pandémie, alebo počas tohto konfliktu. Dáva mi to dobrý pocit, že aj v dobe internetu a sociálnych sietí má naša práca stále zmysel. Online svet je, žiaľ, plný dezinformácií, hoaxov, konšpirácii, a my nesmieme a nechceme šíriť klamstvá a nezmysly. Verím, že diváci aj pre toto stále potrebujú naše spravodajstvo,“ povedal v apríli 2022 pre Denník N.

Už niekoľko mesiacov Markízu bojkotuje predseda politickej strany Smer-SSD Robert Fico.

V televízii sa postaral aj o chaos pred septembrovými parlamentnými voľbami, keď Markíza niekoľkokrát musela upravovať formát a dokonca aj vysielací deň veľkej predvolebnej debaty v prime-time. Hrozilo totiž, že do jej štúdia neprídu predsedovia preferenčne troch najsilnejších politických strán.

Fico dlhodobo stupňuje negatívny naratív aj voči najsledovanejšej televízii na Slovensku, ktorá je stále väčším terčom nenávistných komentárov napríklad na sociálnych sieťach.

Po výhre vo voľbách označil premiér Slovenskej republiky Markízu spoločne s denníkmi SME, N a Aktuality za nepriateľské médiá.

„Našou úlohou nie je chváliť politikov, ale ani ich kritizovať bez opodstatnenia. Našou úlohou je ich konfrontovať s faktami či realitou. A našou úlohou je verejných činiteľov strážiť, ako som povedal – strážiť demokraciu. Čim rýchlejšie na niečo upozorníme, o to menšie budú následky,“ povedal v rozhovore z roku 2020 v čase, keď bol premiérom Igor Matovič.

Zo správ chcel „dobré kino“

Henrich Krejča krátko po nástupe do funkcie šéfa spravodajstva a publicistiky Markízy predstavil svoju víziu podoby televíznych správ.

Už v tom čase boli konfrontované s kritikou, že sú bulvárne a zamerané na tragédie.

„Nie som typ človeka, ktorý chce za každú cenu prinášať drastické veci len preto, aby to ľudia pozerali. Markíza taká nikdy ani nebola. O niektorých reportážach sa hovorí, že mali viac bulváru. Ale mňa by naozaj zaujímalo, kto v tejto krajine vie vlastne definovať, čo je to bulvár, čo je za hranicou?“ pýtal sa v rozhovore denníka SME v októbri 2012.

Priznal, že jeho cieľom je udržať divákov pri Televíznych novinách od začiatku do konca.

„Reportáže musia byť zrozumiteľné, ľudové, musia byť obrázkovo krásne urobené, aby boli silné, šťavnaté. V tom význame, aby to bolo dobré kino. (…) Mám rád dobré kino. Dynamickú a výstižnú paletu obrázkov a zvukov. Vždy som bol typ redaktora, ktorý mal rád akčné veci, preto ma posielali na cunami do Indonézie, do Pakistanu, na pád dvojičiek. Mám rád rýchlosť a výpovednú silu.“

Po desiatich rokoch si za svojimi slovami stál.

„Neviem, čo je na tom také čudné. Aj dobrý dokument, rovnako spravodajstvo musia byť pútavé. (…) V kine chcete vidieť dobrý film. Ak vás nudí, alebo mu nerozumiete, odchádzate. A ja chcem, aby z našich správ nikto neodchádzal. Či sa nám to darí, to musia posúdiť diváci, no je to môj zámer už desať rokov,“ okomentoval v apríli 2022 v rozhovore Denníka N svoje niekdajšie slová.