Exkluzívne informácie nielen zo sveta televízie

Aktuality

Hospodárenie RTVS je neudržateľné! Koľko potrebuje Mika od koncesionárov? (aktualizácia)

AKTUALIZÁCIA k téme financovanie RTVS: Mika z dôvodu dlhodobo neudržateľného stavu financovania RTVS zvolal dnes (29. mája) tlačovú besedu. Urobil tak po zasadnutí Rady RTVS, ktorá sa zhodla, že verejnoprávna inštitúcia je dlhodobo finančne poddimenzovaná a situácia si vyžaduje riešenie. Mika sa rozhodol nečakať, kým nastane v RTVS vážna situácia a snaží sa situáciu vyriešiť v predstihu. Navýšenie rozpočtu telerozhlas potrebuje už od roku 2015.

Mika pripomenul, že 12 rokov sa výška koncesionárskych poplatkov nezmenila, s ohľadom na infláciu by ich výška v roku 2015 bola okolo 7 eur. Presne túto sumu generálny riaditeľ RTVS považuje za takú, s ktorou by rozhlas aj televízia boli programovo udržateľné.  “To je výška, ktorá dokonca môže znižovať závislosť od štátneho rozpočtu,” poznamenal Mika. Ak by to bola suma nižšia ako 7 eur, musel by štát prispieť viac v rámci zmluvy RTVS so štátom.

Ako nájdete v článku nižšie, Mika v riešení finančnej situácie RTVS neponúka iba model zvyšovania koncesií. Okrem návratu k reklame je ďalšou možnosťou navýšenie príjmov zo štátneho rozpočtu. Mika však upozorňuje, že ak by boli štátnymi peniazmi dotované napríklad spravodajské či publicistické relácie, stratila by inštitúcia nezávislosť. Úplná závislosť od štátneho rozpočtu by taktiež znamenala finančnú neistotu pre RTVS.

RTVS uviedla aj porovnanie rozpočtov verejnoprávnych televízií a rozhlasov v okolitých krajinách. Na výsledkoch z roku 2012 poukazuje na rozdiely medzi krajinami. Kým na Slovensku bol rozpočet telerozhlasu okolo 97,5 mil. eur, pričom do dnešného roku sa nezmenil, na dvojnásobnom trhu v Česku bol rozpočet ČT a ČRo spoločne takmer 350 mil eur (televízia 263 mil., rozhlas 85,8 mil. eur.). Na tretinovom trhu v Slovinsku mal v roku 2012 rozhlas s televíziou rozpočet 131,7 mil. eur.

Jednou z priorít RTVS je však okrem skvalitňovania obsahu a žánrovej pestrosti aj spustenie tretieho kanála. “Trojka” je podľa Miku nevyhnutná, pokiaľ si majú Jednotka aj Dvojka budovať stabilnú štruktúru a divácky návyk. Ten je totiž pravidelne narušený športovými prenosmi, ktoré nemá kam televízia zaradiť. Ak tak nechce RTVS prísť o šport, alebo naďalej trpieť zásahy v štruktúre každým športovým prenosom, Mika vidí riešenie jedine v spustení nového kanála. S ním už bude rátať aj pri predstavovaní rozpočtu, ktorý bude telerozhlas potrebovať na prežitie v plnom režime.

Na tretí kanál by sa podľa Miku mali presunúť všetky športové podujatia, podobne ako je to u Českej televízie. Narozdiel od neslávnej Trojky už teraz garantuje pokrytie tretej televíznej služby na úrovni Jednotky a Dvojky, nakoľko má pre ňu v multiplexe miesto. Nestane sa tak to, čo v prípade zrušeného športového kanála, ktorý sa v pokrytí dostal na úroveň maximálne 80 %. Dlhý čas pri tom jeho pokrytie dosahovalo len okolo 60 %. Športové podujatia považuje Mika za kľúčové a nechce sa ich vzdať. Zároveň je jeho prioritou rozvoj spravodajstva.

———

Pôvodná správa: Mika priznal veľkú traumu! Prehovoril o zvyšovaní koncesií, návrate k reklame aj mediálnej slobode

Václav Mika by napriek náročnému hospodáreniu v RTVS nevymenil súčasný model za návrat ku reklame. Súčasnú pozíciu generálneho riaditeľa telerozhlasu berie za svoj kariérny vrchol, pričom priznáva, že v rámci napĺňania cieľov v RTVS nie je ani v polovici.

Václav Mika sa stal v stredu večer hosťom Nočnej pyramídy v Slovenskom rozhlase. Spoločne s Darinou Mikolášovou prebral množstvo tém nielen zo svojho osobného života ale aj pôsobenia vo verejnoprávnom telerozhlase. Mika bol parlamentom zvolený za generálneho riaditeľa RTVS 1. augusta 2012, pričom po 22 mesiacoch vo funkcii nie je podľa vlastných slov ani v polovici cesty. Vníma však tri základné veci, ktoré sa podarili a to, že televízia dostáva zmysel, rozhlas potvrdil, že je ako médium nenahraditeľné a za úspešnú označil aj synergiu medzi rozhlasom a televíziou. Tá sa vo veľkom prejavila napríklad pri projekte Advent či nedávnych prezidentských voľbách, kedy symfonický orchester Slovenského rozhlasu vyrobil zvukovú grafiku televíznych aj rozhlasových relácií, do televízneho vysielania sa taktiež dostalo rozhlasové štúdio. V synergii plánuje Mika pokračovať.

Napriek úspešnému prepojovaniu médií Mika nepriamo skritizoval proces zlučovania rozhlasu a televízie. “Spojenie ako také bol dobrý krok, spojenie bez analýzy, bez prípravy, to niečo naznačuje…” povedal. Zároveň však tvrdí, že obe médiá sú autonómne a spolupracujú len ak je to v ich záujme. Do politikov si riaditeľ telerozhlasu mierne rypol aj pri téme koncesionárske poplatky. Pripomenul, že pred dvomi rokmi, keď bola v parlamente legislatíva o zrušení koncesionárskych poplatkov, niektorí politici priamo nabádali občanov, že platiť netreba. Ďalej podotkol, že koncesie neboli zvyšované celé roky, sú jediným poplatkom občanov za vysielanie RTVS a pri súčasnom nastavení príjmov je hospodárenie telerozhlasu v dlhodobom horizonte neudržateľné. Iba menej ako 3 % príjmov je v súčasnosti RTVS schopná sama vlastnou činnosťou ovplyvňovať a hospodárenie v budúcnosti je pre Miku veľkou traumou. Napriek tomu dodáva, že telerozhlas má pre tento rok rozpočet nastavený, nemá dlhy a hospodári vyrovnane.

Pri riešení situácie vidí Mika okrem zvyšovania koncesií ešte ďalšie možnosti ako zvrátiť stav, v ktorom by RTVS musela zakročiť ku škrtom v programe. Buď by potrebné peniaze získala RTVS navýšením prostriedkov v rámci zmluvy so štátom, čiže by bola výraznejšie dotovaná zo štátneho rozpočtu, prípadne by štát RTVS financoval úplne. Ďalšou možnosťou je aj návrat k financovaniu z reklamy. V tomto prípade by však bol verejnoprávny program ovplyvňovaný dopytom zo strany zadávateľov, čím by inštitúcia prišla o mediálnu slobodu. Práve z tohto dôvodu je pre Miku po desiatich rokoch strávených v komerčných médiách tento spôsob fungovania čoraz viac vzdialený. Podľa jeho slov je až 55 % formátov RTVS žánrovo unikátnych (publicistika, vzdelávacie programy, dokumenty, detské vysielanie), čo vyplýva práve z podmienok na trhu, kedy sú komerčné médiá čoraz viac žánrovo chudobnejšie.

Napriek náročnej situácii a množstvu práce je pre Miku súčasná pozícia generálneho riaditeľa RTVS vrcholom kariéry. Z hodnôt verejnoprávnosti sú mu najbližšie rôznorodosť a zodpovednosť, ktorá má veľa podôb a Miku aj najviac zamestnáva. K zodpovednosti patria aj nepopulárne rozhodnutia, pričom ani tento raz sa Mika nevyhol téme vyhadzov Kristíny Kormúthovej. V prvom rade však dodal, že Kormúthová nebola vyhodená, nakoľko nebola internou zamestnankyňou. Ako s externým spolupracovníkom s ňou mohla RTVS kedykoľvek prerušiť spoluprácu aj bez udania dôvodu. Mika zopakoval, prečo sa s moderátorkou musel rozlúčiť, interný štatút inštitúcie a taktiež poznamenal, že ak by toto rozhodnutie neurobil, pravdepodobne by sa “musel vyhodiť sám”.

Mika naznačil aj niekoľko projektov, s ktorými ráta RTVS v budúcnosti. V spolupráci s ČT spomenul prácu na novom komediálnom seriáli, ešte viac priestoru dostane aj vysielanie pre deti, keď sa chystá okrem iného aj detský dramatický seriál. Do vysielania by mali pribudnúť taktiež dva vzdelávacie programy, veľký dôraz Mika kládol na projekty, zväčša dokumentárneho charakteru, v súvislosti s dejinami Slovenska a významnými udalosťami a výročiami.

Čítať viac...
Najčerstvejšie témy

Odporúčame

Facebook

Nahor