Médiá v kríze: Najnovšie informácie zo zákulisia, hovorí sa o konci a ďalšom prepúšťaní! Zasiahne aj najväčšie médiá

Koronakríza najviac zasiahla médiá, ktoré sprístupňovali svoj obsah voľne alebo cez priamy predaj, respektíve sú vo svojej činnosti primárne závislé od príjmov z reklamy.

Koronavírus môže na Slovensku priniesť ďalšiu vlnu mediálnych zmien, akú v minulosti odštartovala hospodárska kríza v roku 2008. Tak, ako iné firmy, aj médiá museli vtedy začať konsolidovať svoje financie a činnosť, pričom viacerí majitelia, ktorí sa s krízou finančne nedokázali vysporiadať, predávali svoje médiá.

Napriek tomu, že štát predstavuje opatrenia na zmiernenie krízy pre firmy, podnikateľov, živnostníkov aj zamestnancov, mnohé médiá sa dnes nachádzajú v hlbokej kríze. Najväčší problém pre ne predstavuje strata príjmov od inzerentov, ktorí sa boria s vlastnými problémami a obmedzenou či zastavenou činnosťou, a teda aj škrtnutím výdavkov do reklamy.

V niektorých médiách sa prepad dostáva aj ďaleko za polovičnú úroveň príjmov oproti situácii pred koronavírusom. Ešte horšia je pre všetky firmy, podnikateľov či živnostníkov neistota, dokedy bude kríza trvať a aký priebeh bude mať.

Čoraz viac sa začínajú objavovať scenáre, podľa ktorých sa do normálneho života nevrátime ani v priebehu najbližších mesiacov. Riaditeľ druhej najväčšej televíznej skupiny na Slovensku Joj Group, Marcel Grega, už uviedol, že sa pripravujú aj na scenár, podľa ktorého by súčasná kríza trvala viac ako rok.

Prepad príjmov v spojení s nejasnou budúcnosťou prináša v médiách radikálne opatrenia. Týkajú sa aj znižovania stavov zamestnancov a spolupracovníkov či platov, a teda celkových mzdových nákladov.

Televízie a rádiá

Už pár dní sa v zákulisí rovnako hovorilo o prepúšťaní u tretieho najpočúvanejšieho komerčného rádia Fun rádia. To na konci marca potvrdilo zákulisné informácie, keď rozhodlo o zrušení takmer celej svojej flotily online projektov, ktoré začiatkom roka 2017 skupovalo pod svoju značku.

Oddnes 1. apríla ich Fun rádio začne po troch rokoch vypínať. Ide o weby hokej.sk, f1.sk, profutbal.sk, infospravy.sk, beauty.sk, mobil.sk a auto.sk. Rádio týmto krokom pristupuje aj k prepúšťaniu redakcií a znižovaniu stavov v online aktivitách.

V portfóliu si Fun rádio, ktoré vlastní predseda parlamentu Slovenskej republiky, Boris Kollár, ponecháva najvýkonnejšie weby funradio.sk a spravy.sk. Práve pod spravodajský web prejde aj obsah stránok venovaných autám, Formule 1 a futbalu.

V zákulisí sa už špekuluje aj o otáznej situácii u rozhlasového lídra Rádia Expres. Aj to svoju činnosť financuje primárne z inzercie a prostredníctvom klientov, ktorí momentálne tieto aktivity pozastavili. Mnohí očakávajú, že sa mu prepúšťanie nevyhne.

Znižovanie stavov sa skloňuje aj u najsilnejšieho média – televízneho lídra Markízy. Tá už mala k prvým krokom pristúpiť. Markíza v dôsledku krízy okamžite  zaviedla absolútne šetrenie, keď z programu vyškrtla prakticky všetky dôležité premiérové programy, a to uprostred hlavnej sezóny. Tak tvrdé škrty neurobila ani konkurenčná Joj a verejnoprávna RTVS, ktorá je však financovaná primárne z koncesií a štátneho rozpočtu.

RTVS pre túto chvíľu prijala opatrenia, tak, ako všetky televízie, len v oblasti výroby programov či organizácie podujatí, rovnako ako Joj ponecháva z väčšej časti rozbehnutý jarný program, v ktorom obe televízie dovysielajú už nakrútené premiéry relácií a seriálov. Markíza si nakrútené časti odložila podľa všetkého až na jeseň.

Aké následky má dnešná kríza pre médiá financované primárne z reklamných príjmov, oficiálne potvrdilo Rádio Viva, ktoré vysiela na frekvenciách v Bratislave a Nitre. Predstavitelia rádia otvorene hovoria o možnom konci, ktorý, nateraz, odvrátili dohodou so zamestnancami. Tí v apríli budú pokračovať v práci bez nároku na honorár.

„Ak rádio raz skončí, naštartovať ho je už nemožné. Poslucháči sa rozptýlia medzi iné stanice a je minimálna šanca, že sa vrátia späť,“ povedal k situácii programový riaditeľ a moderátor Ivan „Binďo“ Bindas.

Vydavateľstvá a tlačené médiá

Z najväčších mediálnych domov, paradoxne, medzi prvými začalo prepúšťať vydavateľstvo Penty News and Media Holding, ktoré sa po skúpení mnohých tlačených a online titulov stalo najväčším vydavateľstvom na Slovensku. Ako informoval portál Omediách.com, v redakcii týždenníka Trend skončila takmer tretina z pôvodných 35 novinárov, zároveň týždenník prešiel v krízovom režime do podoby dvojtýždenníka.

Podľa našich informácií prepúšťanie v News and Media Holding môže byť iba začiatkom a už teraz sa vo veľkom v redakciách hovorí o ďalšej vlne prepúšťania. O tom, v akej podobe príde, rozhodnú najbližšie týždne aj podoba opatrení vlády.

Medzi prvými na zozname, koho sa vo vydavateľstve môžu škrty týkať, je maďarský denník Uj Szó. Ten oficiálne priznal veľký prepad príjmov a otáznu budúcnosť. Ide pritom o jediný denník pre maďarskú menšinu na Slovensku, ktorý denne vlani čítalo takmer 15-tisíc čitateľov. Predbehol tak Hospodárske noviny s vyše 10-tisíc čitateľmi a umiestnil sa za denník SME s viac ako 22-tisíc čitateľmi denne.

Vydavateľstvo Mafra pristúpilo pri Hospodárskych novinách k zmene formátu a presune tlače do Bratislavy, v prípade týždenníka Téma znížil frekvenciu vydávania časopisu a dočasne ho mení na dvojtýždenník.

Práve pre tlačené denníky a ďalšie printové médiá, ktoré sa už i tak roky boria s klesajúcou predajnosťou, môže byť súčasná kríza fatálna. Okrem straty príjmov z inzercie klesá pre izoláciu občanov a zastavenie života v krajine predajnosť titulov, ku ktorým sa už navyše ich čitatelia nemusia po kríze vrátiť.

Novinár denníka N Filip Struhárik otvorene naznačuje možnosť, že niektoré médiá súčasnú krízu nezvládnu a môžu zaniknúť. „Predaj slovenských novín už 15 rokov klesá, teraz sa situácia ešte zhorší. Je veľké riziko, že niektoré (tlačené) médiá krízu nezvládnu a prestanú vychádzať, prípadne budú musieť znížiť periodicitu. Pokiaľ už nemajú vybudovaný fungujúci online biznis, môže im hroziť úplný zánik,“ uviedol.

Vydavateľstvo Petit Press odhaduje pokles predaja v najbližších týždňoch na úroveň až o 30 %. „Pokiaľ by situácia trvala viac ako tri mesiace, môže byť pokles ešte výraznejší,“ odhaduje pre denník N riaditeľ vydavateľstva Alexej Fulmek. Podobné čísla už z dnešných dní hlási riaditeľ News and Media Holding Michal Teplica. „Zatvorenie niektorých obchodov a nižšia frekvencia nákupov ľudí sa už totiž prejavili. Predaj novín a časopisov padol o 20 až 25 percent,“ píše denník.

Prepúšťanie ohlásila už agentúra SITA, ktorá sa dostala do druhej platobnej neschopnosti. Zoštíhli redakciu športového a regionálneho spravodajstva, prepustí časť redaktorov zo spravodajského webu Webnoviny.sk, zároveň skráti čas, kedy bude poskytovať informačný servis. Zamestnancom navyše, v závislosti od výšky príjmu, zníži plat o 10 až 30 %.

Spravodajské denníky

Ešte viac sa mnohí čitatelia udomácňujú pri online spravodajstve, ktoré však na Slovensku dodnes drvivá väčšina ľudí vníma ako službu zadarmo, kým za noviny v stánku sú navyknutí platiť. V opačnej situácii sú tie weby, ktoré čitateľov na predplatné naučili. V dnešnej situácii im bude počet predplatiteľov narastať, zároveň ich tak nezasiahne pokles príjmov z reklamy.

Aj preto dnes S.O.S. nehlásia weby Denníka N či denníka SME, ktoré si vybudovali komunitu s desaťtisícmi predplatiteľov. SME dokonca začalo s automatickým odomykaním dôležitých článkov o koronavíruse. „Všetky články, ktoré informujú o mimoriadnych opatreniach a základných zdravotníckych informáciách o novom koronavíruse, budú na Sme.sk prístupné pre každého. Považujeme to za verejný záujem,“ uvádza redakcia.

Naopak, ťažkú situáciu priznáva portál Aktuality.sk, ktorý dosahuje miliónovú čítanosť, no pevné príjmy z predplatného mu chýbajú. Napriek tomu, že chce ostávať zdrojom voľných informácií pre každého, na čitateľov sa obrátil so žiadosťou o pomoc.

„My, čo v médiách pracujeme už dlhšie, sme svedkami veľkého paradoxu. Pred pár rokmi dokázali slušne prežiť aj redakcie, ktoré predávali 15- až 30-tisíc výtlačkov. Príjmy a výdavky mali v rovnováhe, niektoré boli v miernom zisku. Dnes portál Aktuality.sk navštevuje denne milión čitateľov.

Lenže – nestačí to na to, aby sme pracovali v stabilnom prostredí. Väčšina čitateľov totiž očakáva, že online obsah by mal byť „zadarmo“. Sumu 3,60 eur mesačne, ktorú žiadame na podporu našej práce, považujú za prehnanú (hoci donedávna zvykli platiť za rôzne printové tituly asi 15 – 20 eur mesačne),“ uvádza vo svojom príspevku komentátor Dag Daniš.