Kontroverzná Iveta vyvoláva vášne: V Trebišove nikdy nebola, kde tvorcovia nabrali seriálovú realitu?

Seriálový valec tohto roka Iveta ovládol nielen televízne obrazovky, ale aj internetové diskusie, spojenie seriálu s mestom Trebišov vyvolalo u miestnych vášne. Seriálový dej sa tam pritom nikdy nenakrúcal.

Už dávno na Slovensku nebol televízny program, ktorý by vyvolal takú búrlivú diskusiu ako nová miniséria Iveta.

Kontroverznej seriálovej novinky sa podarilo zopakovať efekt provokatívneho a dnes už kultového českého seriálu Most!, ktorý bol absolútnym seriálovým fenoménom roka 2019 v Česku.

Most! bez dávky korektnosti obnažil v komediálnom spracovaní realitu a problémy bežného života. S rómskym hrdinom v hlavnej úlohe tvorcovia bez zábran otvorili témy neznášanlivosti či xenofóbie, ktoré častokrát plynú zo strachu a chýbajúcej lásky k druhému.

Seriál sa hneď po štarte stal v českej spoločnosti horúcou témou diskusií, pričom otvoreným slovníkom bez cenzúry či narážkami na kontroverzné témy rozdelil divákov na dva tábory.

Nabúranie vykresleného obrazu o nás samých prostredníctvom nekorektného humoru, necenzurovaného slovníka a znázornením skutočných medziľudských vzťahov sa nevyhlo ani záujmu nespokojných politikov, ktorí sa zviezli na vlne dotknutých obyvateľov. Seriál riešila aj licenčná rada či orgán Rady Českej televízie a bol témou na všetkých úrovniach.

Iveta horúcou témou

Za seriálom Most! stál rovnaký scenárista Petr Kolečko, ktorý napísal aj slovenskú minisériu Iveta.

Práve po seriálovom trháku v Česku začala s Kolečkom spolupracovať slovenská Jojka, dosiaľ spoločne uviedli na obrazovky seriály Hrobári, Nový život, tretiu sériu Lajna alebo komédiu Cez prsty. Scenárista však dostal aj zadanie pripraviť po seriáli Most! podobný seriál zo slovenského prostredia, a tak na začiatku tohto roka spoločne uviedli minisériu o rómskom dievčati z Trebišova.

Odvysielanie prvých dvoch častí seriálu Iveta vyvolal na Slovensku podobné vášne ako Most! v Česku.

Rekordný záujem vyvolala už kampaň na seriál, keď Jojka so štartom Ivety atakovala úroveň 800-tisíc divákov, pričom zasiahla viac ako jeden milión divákov. Iveta sa takto stala najsledovanejším seriálom v histórii Joj.

Ešte väčší zásah má diskusia, ktorá nastala po televíznej premiére.

Iveta sa v uplynulých dňoch stala jednou z hlavných tém vo verejnom priestore a obsadila titulky médií.

Podobne ako seriál Most! aj slovenská Iveta vyniká nekorektnosťou a zásahom do citlivých miest širokej skupiny ľudí, vďaka čomu vyvoláva najrôznejšie reakcie.

Prečo sa nenakrúcalo v Trebišove

Už od kampane miniséria zarezonovala miestom, z ktorého seriálová Iveta pochádza.

Tvorcovia si za jej rodné mesto zvolili Trebišov, aj keď v ňom seriál nakoniec vôbec nenakrúcali.

„Urobili sme pokus. Do Trebišova sme sa išli pozrieť, ale na to, aby sme tam nakrúcali, bolo mesto príliš vzdialené,“ povedal režisér minisérie Iveta, Jan Hřebejk pre časopis Eurotelevízia.

Vzhľadom na dĺžku natáčania počet hercov aj výrobných dní tvorcovia nakoniec zvolili nakrúcanie na západe Slovenska. „V seriáli hrá množstvo hercov a je dôležité, aby sa bez problémov dostali na pľac,“ dodáva.

Miestne reálie tak vychádzali najmä zo správania postáv.

Hlavným konzultantom sa stal samotný hlavný kameraman minisérie Iveta, Martin Žiaran, ktorý z Trebišova priamo pochádza.

„Martin prostredie pozná dokonale, vyrastal tam, maturoval. Získal som v ňom oporu, toho najkvalifikovanejšieho poradcu v situáciách, keď sme tápali a viedli spory o tom, kde všade, pri ktorých postavách je opodstatnené používať východniarsky dialekt,“ priznáva oceňovaný režisér.

Ošarpané mesto v Trebišove nenašli

Vzdialenosť však nebola jediným dôvodom, prečo sa seriál nakoniec priamo v Trebišove neodohráva.

Tvorcovia pre účely nakrúcania minisérie hľadali skôr zašlé prostredie, ktoré by naplnilo zámer seriálového scenára. Pri osobnej návšteve Trebišova však také nenašli.

„Scenár predpisoval mierne ošarpané mestečko, čomu Trebišov vôbec nezodpovedal. Naopak, vyzeral malebne,“ prezrádza Hřebejk.

Vyhľadávané prostredie tvorcovia nenašli ani pri návšteve ďalších miest: Prešli sme rôzne slovenské mestá a aj tie, ktoré nám niekto odporučil ako ošumelé, v skutočnosti vyzerali dobre.“

Tvorcovia tak vo finále stavili na spoluprácu so scénografom Michalom Lošonským. „Videl som skvelý film Ostrým nožom, na ktorom spolupracoval. Páčilo sa mi, ako využil architektúru na zvýraznenie krutosti príbehu,“ dodal Hřebejk.

Nedokonalá východniarčina

Častým predmetom debát je aj východniarske nárečie, ktoré v seriáli nie je dokonalé.

„Uvedomoval som si, že sa stále pohybujeme na tenkom ľade,“ hovorí Hřebejk pre Eurotelevíziu.

Nielenže dialektom museli rozprávať aj herci pochádzajúci z iných častí Slovenska, výzvou boli aj rôzne špecifiká východniarčiny v závislosti od oblasti: „Samotná východniarčina má svoje rozdiely, ešte aj v rámci samotného regiónu.“

Medzi hercami si diváci všímajú najmä nedokonalé nárečie Zuzany Mauréry pochádzajúcej pôvodne z Bratislavy, predstaviteľka Ivety, Alžbeta Ferencová, sa narodila v Prešove.

Z východu Slovenska obsadili tvorcovia aj ďalšie postavy.

„Pre roly východniarov sa nám podarilo získať skvelých hercov z Prešova a Košíc,“ uzatvára Hřebejk.

Reakcia domácich

V súčasnosti sa vedie veľká polemika, či seriál Iveta Trebišovu pomôže alebo ublíži. Jednotný názor nemajú ani domáci.

Rovnakú debatu v Česku rozprúdil seriál Most!.

Posadením do konkrétneho mesta severozápadne od Prahy vyvolal nielen obrovský záujem o mesto, ale aj reakcie miestnych obyvateľov. Kým jedni seriál považovali za trvalé poškodenie dobrého mena mesta, iní, naopak, za jedinečnú reklamu, ktorá dvihla záujem o zabudnutý región a škody na dobrom mene obyvateľov nenapáchala.

Slovenský a český seriál už majú spoločnú aj reakciu zo strany politikov.

Na minisériu Iveta otvoreným listom zareagoval primátor Trebišova, Marek Čižmár. Smeroval ho generálnemu riaditeľovi Joj, Marcelovi Gregovi.

Seriál podľa primátora negatívne zasiahol do bežného života mesta, pričom vyjadril presvedčenie, že reprezentuje názor väčšiny obyvateľov Trebišova.

„Mnohí, ktorí stáli za týmto filmovým „dielom“ zrejme pozabudli, že je zásadný rozdiel medzi vtipným, príp. satirickým pohľadom na špecifický región a umeleckým stvárnením, postavenom na prízemnom humore a urážkach, ktorý ho v očiach mnohých ľudí, z ostatných častí našej krajiny, značne dehonestuje,“ napísal Čižmár.

Dodal, že sa s podnetom obráti aj na Radu pre mediálne služby.