Budúcnosť RTVS: Rezník môže vo funkcii vydržať do konca! Na pretrase koncesie aj zmena voľby riaditeľa

Nová vláda znamená ďalší nový pohľad na fungovanie verejnoprávnej televízie, ktorej nezávislosť a objektivita je v súčasnosti opäť na pretrase. 

Verejnoprávnu televíziu môžu čakať opäť zmeny. Celé roky je vplyvným nástrojom s množstvom politických záujmov, čo negatívne ovplyvňovalo jej fungovanie od prvých samostatných rokov.

Za mečiarizmu sa prepadla na úplné dno, čo nakoniec vyústilo do jej radikálnej optimalizácie v roku 2011, kedy sa spojila do jednej inštitúcie s verejnoprávnym rozhlasom, ktorého kondícia bola pod vedením Miloslavy Zemkovej opačná. Tá sa nakoniec stala aj prvou riaditeľkou už RTVS, ktorá píše oveľa úspešnejšiu históriu, než samostatná STV.

Polemiky ohľadom fungovania telerozhlasu však neustali a aj za nasledovného vedenia pod Václavom Mikom bolo hlavnou témou financovanie verejnoprávnych médií. Kým Mika bol za posilňovanie nezávislosti a zvyšovanie koncesií, minulá vláda mala najmä prostredníctvom Slovenskej národnej strany presne opačné záujmy so snahou zrušiť koncesie a naviazať televíziu na štátny rozpočet, čo podľa oponentov vedie k posilneniu politickej kontroly, keď by výška financií pre RTVS bola závislá od ochoty politikov.

Aj za novej vlády pod vedením Igora Matoviča bude pri RTVS hlavnou témou jej financovanie. Ministerka kultúry, Natália Milanová, zatiaľ konečné riešenie nepozná. „V koalícii sa stretávame so skupinami, ktoré majú rôzne názory na financovanie RTVS,“ povedala ministerka v rozhovore so Zuzanou Kovačič Hanzelovou na SME.

Milanová priznala, že ona sama je za zachovanie koncesií, v koalícii však má podľa zákulisných informácií o niečo prevládať záujem o ich zrušenie, čím by sa verejnoprávna televízia s rozhlasom stali závislé od rozpočtu vlády a politikov, ktorí budú pri moci.

Tým by sa tak otvorila cesta pre napĺňanie politických záujmov, keď by vládni politici mali možnosť škrtiť rozpočet vedeniu, ktoré nebude fungovať podľa ich predstáv a, naopak, byť štedrí k tým, ktorí predstavy budú napĺňať. Týkať sa to môže aj podoby spravodajstva, ktoré je pod vedením súčasného riaditeľa, Jaroslava Rezníka, obviňované z nevyváženého informovania pred voľbami s náklonnosťou k dnes už mimoparlamentnej SNS.

Zamedziť by tomu malo naviazanie rozpočtu verejnoprávnych médií na HDP stanovením presného percenta, ktoré bude prislúchať RTVS. Ministerka kultúry však už dnes avizuje, že chce, aby bol rozpočet pre telerozhlas predvídateľný, no i tak toto riešenie nepreferuje: „Nie je to asi úplne to, o čom by som bola presvedčená, že je to ideálne riešenie.“

Rovnako veľkou témou pre koalíciu bude aj debata o voľbe generálneho riaditeľa RTVS, ktorá môže prejsť zmenou. Momentálne je riaditeľ volený parlamentom, ktorému sa tak zodpovedá, čo opäť dáva priestor na podriadenie politickým záujmom. Naznačila to aj ostatná voľba, keď si v koalícii napriek odporu strany Most a širokej kritike svojho kandidáta, Jaroslava Rezníka, pretlačila SNS.

Rezník sa stal riaditeľom RTVS v lete 2017 a do funkcie je zvolený na päť rokov. Mandát mu tak vyprší v roku 2022.

Predstavitelia súčasnej vlády už pred jej vymenovaním prejavovali neraz veľkú nespokojnosť s Rezníkovou prácou a vývojom situácie v RTVS, z ktorej po jeho nástupe tiež dochádzalo k rozbrojom v spravodajských reakciách a viacerým odchodom.

Dnes je vláda vo vyjadreniach opatrná a Rezníka sa aktuálne odvolať nechystá. Ministerka Milanová však naznačuje, že túto tému otvoria čoskoro. „V krátkodobom horizonte to nie je otázka dňa, ale časom, samozrejme, príde aj na to,“ odpovedala ministerka na otázku, či sa má Rezník obávať o svoju stoličku. „Na výmenu musíme mať vždy podmienky, a teda zákonné nastavenia, takže uvidíme,“ dodala opatrne.

Nie je tak vylúčené, že kritizovaný Rezník vo funkcii vydrží až do konca. Koronavírus bude hlavnou témou ministerstiev ešte niekoľko mesiacov a budúci rok začne riaditeľovi RTVS plynúť posledný rok jeho mandátu.

V prípade zmeny mechanizmu voľby generálneho riaditeľa verejnoprávnych médií je Milanová otvorená návrhu vytvorenia rady 12 voliteľov. Zvolenie riaditeľa by mali vo svojich rukách.

„Ja som za to, aby vznikol nezávislý orgán, aby toto všetko riešil a politické zásahy boli minimalizované. Potom je však problém, komu sa bude zodpovedať,“ hovorí ministerka. V tomto prípade dodáva, že časť zodpovednosti by mal mať, nakoľko ide o verejnoprávnu inštitúciu, aj parlament.