RTVS má po 13 rokoch skončiť! Toto sú najväčšie zmeny, ktoré majú televíziu čakať

Verejnoprávna televízia je spoločne s rozhlasom po rokoch opäť pod tlakom. Výsledkom môže byť úplne nová inštitúcia s novými pravidlami.

Rozhlas a televízia Slovenska, ktorá vznikla 1. januára 2011 spojením Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, má byť minulosťou.

Celoštátne verejnoprávne médiá majú prejsť najväčšími zmenami za posledných vyše 13 rokov, a to rovno prostredníctvom zmeny samotnej inštitúcie. Nepôjde pritom iba o formálne premenovanie, ale zavedenie nových pravidiel pre vysielanie či obsadzovanie kľúčových pozícií.

Prinášame prehľad piatich najväčších zmien, ktoré majú televíziu a rozhlas čakať na základe nového zákona.

Ten už ministerstvo kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej predložilo do medzirezortného pripomienkového konania, zvolilo pritom jeho skrátenú lehotu. Odborná verejnosť sa tak bude môcť k návrhu zákona vyjadrovať len v priebehu 7 pracovných dní.

Koniec RTVS, prichádza STaR

Nová vládna väčšina si pre presadenie predstavy o fungovaní verejnoprávnej televízie a rozhlasu zvolila radikálny spôsob – zrušenie celej inštitúcie a založenie novej.

Na prvý pohľad sa veľa nezmení – prijatím nového zákona by po 14 rokoch ukončil svoju činnosť Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) a vznikla by nová inštitúcia Slovenská televízia a rozhlas (STaR).

Obe zložky by tak naďalej fungovali spoločne.

„Zákon o Slovenskej televízii a rozhlase neprináša formálne rozdelenie týchto dvoch inštitúcií, vytvára však podmienky na ich samostatný rozvoj s ich špecifikami,“ píše sa v dôvodovej správe.

Vláda chcela pôvodne svoje zámery realizovať rozdelením televízie a rozhlasu, od čoho pre finančnú aj personálnu náročnosť upustila.

Nová inštitúcia, nové pravidlá

Vláda napriek tomu neprichádza s novelou zákona o RTVS, ktorým by iba upravila jej fungovanie.

„RTVS v Slovenskom rozhlase a Slovenskej televízii vytvorila názorovo unifikované prostredie s veľkým zúžením vnútornej oponentúry a tvorivej diskusie. Po rokoch pôsobenia Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu v jednej inštitúcii na základe zákona č. 532/2010 Z. z. je možné konštatovať, že zámery a úmysly predkladateľov tohto zákona, sa minuli účinku,“ argumentuje ministerstvo.

Práve to má byť jedným z dôvodov, prečo má RTVS podľa predkladateľa zaniknúť. Na jej mieste však vznikne prakticky identická inštitúcia, s upraveným názvom, ktorá bude fungovať na podobnej vnútornej štruktúre.

Založenie novej „Slovenskej televízie a rozhlasu“ bude najmä formalitou.

Vládnej väčšine totiž umožní vyskladať inštitúciu po novom – s novými dozornými orgánmi aj generálnym riaditeľom.

Nová kontrolná rada

Činnosť STaR má kontrolovať nová Rada Slovenskej televízie a rozhlasu.

Nahradila by Radu RTVS, ktorý by dňom účinnosti nového zákona automaticky zanikla. Rada má na starosti kontrolu vysielania RTVS, plnenia zákonom stanovených povinností, činnosti organizačných zložiek ale aj hospodárnosť inštitúcie. Rada taktiež schvaľuje rozpočet.

Súčasná rada má 9 členov, ktorých volí Národná rada SR (NR SR).

Nová Rada Slovenskej televízie a rozhlasu má mať už iba 7 členov – len štyroch z nich má voliť parlament a troch bude mať právomoc menovať či odvolať minister kultúry.

Rade navyše pribudne kľúčová právomoc – voľba generálneho riaditeľa.

Zmena riaditeľa

Vznik STaR umožní ministerstvu kultúry naplniť otvorenú ambíciu zosadiť súčasného generálneho riaditeľa verejnoprávnej televízie a rozhlasu Ľuboša Machaja.

Ten na základe platného zákona o RTVS môže byť odvolaný len v určitých prípadoch – ak nevykonáva funkciu najmenej tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace, pokiaľ kontrolná rada počas šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov uznesením opakovane konštatuje, že si RTVS neplní úlohy, alebo v prípade, ak rada trikrát po sebe neschváli rozpočet.

Návrh na odvolanie podávajú členovia výboru NR pre kultúru a médiá, rozhoduje o ňom parlament.

Založením „Slovenskej televízie a rozhlasu“ by dňom účinnosti nového zákona funkcia Ľuboša Machaja automaticky zanikla.

Nového riaditeľa novej inštitúcie by k tomu už nevolil parlament, ako tomu bolo doteraz, ale 7-členná kontrolná rada. Voľbe by predchádzalo verejné vypočutie, funkčné obdobie by ostalo naďalej 5-ročné.

Rada by zároveň získala aj ďalšiu silnú právomoc – odvolanie generálneho riaditeľa.

Po novom by tak bol osud generálneho riaditeľa televízie a rozhlasu plne v rukách sedmičky členov kontrolnej rady zloženej z nominantov vládnej väčšiny a ministerstva kultúry.

Rada ho pritom podľa návrhu zákona bude môcť odvolať aj bez udania dôvodu.

Nová Programová rada

Novinkou je založenie Programovej rady televízie a rozhlasu.

Podľa navrhovateľa bude plniť úlohu „spolutvorcu a kontrolného orgánu programov vysielaných vo verejnom záujme“.

Programová rada má mať 11 členov, z ktorých deväť volí parlament. Dvoch si majú vyberať spomedzi seba zamestnanci samotnej inštitúcie – jedného za oblasť televízie a jedného za rozhlas.

Vysielanie Slovenskej televízie a rozhlasu by tak po novom podliehalo drobnohľadu nového orgánu, tvoreného väčšinovo v parlamente.

Ak sa programovej rade nebude niektorá súčasť programu pozdávať, bude mať právomoc žiadať od generálneho riaditeľa „nápravu“.

„Programová rada posudzuje a kontroluje program Slovenskej televízie a rozhlasu z hľadiska dodržiavania verejnoprávneho charakteru vysielania. Ak programová rada pri svojej činnosti zistí nedodržanie verejnoprávneho charakteru vysielania, vyzve generálneho riaditeľa na odstránenie nedostatkov vo vysielaní programu verejnej služby,“ uvádza návrh zákona.