Popredný lekár z krízového štábu si v živom prenose zosadil rúško. Vyzval k zdravému rozumu

Tak, ako bolo prelomovým okamihom prvé nasadenie rúšok na obrazovke, tak sa prelomovým stáva okamih, keď si ho niekto na obraze dovolí sňať.

Slovensko a Česko sa stali „najzarúškovanejšími“ krajinami v celej Európe. Náhľad Slovákov a Čechov v ich hromadnom nosení kompletne zmenilo, keď si ich na tváre nasadili politici a moderátori na televíznych obrazovkách, pričom práve televízie sa tak stali absolútne kľúčovým dôvodom, prečo sa podarilo v oboch krajinách nosenie rúšok tak úspešne rozšíriť.

Z pôvodného prvoradého zámeru osvety, keď televízie takýmto spôsobom chceli ísť ich tvárami príkladom a nastaviť tak aj nový štandard, sa dnes stala už v spoločnosti mantra. Pokiaľ niekto na obraze nosí rúško nesprávne, či ho nemá nasadené, čelí veľkej kritike a množstvu negatívnych komentárov. Príkladom je Elena Vacvalová v glosátorskej relácii Sedem, ktorá nosí rúško pre lepšie dýchanie pod nosom, za čo ju diváci kritizujú.

Z medicínskeho hľadiska je pritom v prípade väčšiny televíznych programov úplne zbytočné. Či už ide o prípady, kedy moderátori moderujú sami s dostatočným odstupom od štábu, alebo aj v úzkom kruhu hostí či v spomínanom prípade Vacvalovej v Sedmičke, ktorá od ostatných hostí udržuje dostatočný odstup.

Z rúška na obrazovke sa tak stala skôr mantra a štandard v očiach divákov, ktorý v mnohom ale neplní ochrannú funkciu. Do dnešného dňa si napríklad rúška do vysielania nenasadili moderátori spravodajskej TA3, ktorá pritom zohrávala v začiatku pandémie kľúčovú úlohu aj v prvotnej osvete u obyvateľov. „Naživo vysielame zo štúdia, kde je všetko riadené na diaľku, väčšinou sa nachádzam na moderátorskej stoličke sama, a preto nie je nutné mať nasadené rúško na tvári,“ povedala pre Eurotelevíziu moderátorka TA3, Zuzana Straková Wenzelová. Rúško však moderátori nenosia ani vo dvojici, kedy moderujú v tesnej blízkosti.

Tak, ako sa stala prelomovým vysielaním Mimoriadna relácia Markízy zo začiatku krízy, kedy Zlatica Švajdová Puškárová nasadila po prvýkrát vo vysielaní rúško sebe aj premiérovi Igorovi Matovičovi a ministrovi zdravotníctva Marekovi Krajčímu, tak sa dnes prelomovým stane vysielanie, v ktorom si moderátori či iné tváre dovolia rúško dať vo vysielaní dole.

Kým v nosení rúšok na obrazovke či u politikov bolo Slovensko európskym lídrom, ku ktorému sa pridalo po pár dňoch Česko, v prípade opačného kroku – zosadenia rúška z tváre na obrazovke, je náš sused prvý. Prelomový krok od vypuknutia pandémie v tomto smere urobil popredný český stomatológ, známy z minulosti aj ako moderátor televíznych programov, Roman Šmucler, ktorý zároveň aj členom krízového štábu v Česku.

V rannom vysielaní novej spravodajskej televízie CNN Prima News diskutoval s moderátormi práve o problematike rúšok. Momentálnu situáciu popísal ako „kult rúšok“, keď aj u našich susedov sa z ich nosenia stala mantra, bez ohľadu na okolnosti.

„Povedzme si ako lekári. Napríklad vy dvaja ste sa navzájom už premorili, chtiac-nechtiac,“ začal hovoriť k moderátorom. „Keby ste mali testy, tak určite nepotrebujete navzájom rúško. A ja som tak ďaleko, tzv. „social distancing“, že podľa všetkých vedcov na svete vás nemôžem nakaziť,“ povedal naživo.

Následne jednej z najznámejších českých moderátorov Libor Bouček, ktorý sa stal hlavnou tvárou novej spravodajskej stanice Prima a je aj moderátorom jej ranného vysielania, prišiel s návrhom dať rúška dole.

„Ja by som si zložil, pokiaľ to nevadí,“ zareagoval Šmucler a dal si spoločne s moderátormi rúško z tváre dole. Išlo tak o prelomový krok opačným smerom – k návratu k normálneho stavu bez rúšok.

„Nepoznám odborníka, ktorý by hovoril, že to plošné nosenie, keď je niekto na prechádzke, má zmysel. Nosenie rúšok v 25 – 30 stupňoch je predsa nonsens. A my chceme, aby to ľudia dodržiavali,“ uviedol Šmucler.

Člen krízového štábu zároveň naznačil, že miesto „kultu rúšok“ by sme k ich noseniu mali pristupovať racionálne. Tak, ako by ich nenosil plošne, tak ich neodporúča plošne zosadiť, k ich noseniu by však malo dochádzať v rozumných prípadoch – v hromadnej doprave, pri kontakte so staršími, v nemocniciach a podobne.