Exkluzívne informácie nielen zo sveta televízie

Aktuality

Bravó, RTVS! Dočkali sme sa, natrela si to komerčným

Dočkali sme sa okamihu, v ktorý sme ani nedúfali. Verejnoprávna televízia už nie je len meničkou peňazí koncesionárov na televízny čas. RTVS začína prinášať obsah a dokonca sa pomaly stáva lídrom. A komerčné stanice sa od nej môžu začínať učiť.

Dve podobné šou Čo ja viem?! a Súboj národov. Aj keď sú si podobné, sú úplne iné, no obe odrážajú súčasný stav v televíziách. Kým v RTVS dokázal Mika upokojiť situáciu a nastaviť televíziu po rokoch úpadku na vlnu progresu, Joj sa hľadá a snaží sa stoj čo stoj zaujať. Rozdiel spomínaných šou tak už nemôže byť výraznejší.

Čo ja viem?! lídrom. Nielen v číslach

Nová šou RTVS pravdepodobne nesplnila očakávania divákov, ktorí sa chceli podobne ako pri Milujem Slovensko chechtať od začiatku až do konca. Je tu však veľká nádej, že väčšinu z nich program nesklamal. Stávka na dlhoročného šporťáka Marcela Merčiaka vyšla dokonale, mierne neistoty v zábavných vodách dokázal dnes už „plnoformátový“ moderátor vycentrovať priamymi pasmi z hĺbky vlastného poľa bezhraničných vedomostí až priamo na bránu. Napriek veľkému množstvu otázok (celkovo 50) mala šou spád a k slovu sa, narozdiel od Súboja národov, dostali aj hostia. Ich výber nikdy neuspokojí všetkých divákov, v prvom vydaní šou televízia stavila na istotu. Napriek rýchlemu tempu nebol počas relácie cítiť žiadny zhon ani tlak na moderátora.

Sebavedomie RTVS pred štartom Čo ja viem?! našťastie nepredčilo výsledok. Ak televízia hovorila o revolúcii v zábave, tvrdenie si poistila minimálne technologickou novinkou. Majiteľov smartfónov a predovšetkým mladšie vekové ročníky sa televízii podarilo presvedčiť, že sa oplatí RTVS nielen pozerať, ale ešte mať aj jej aplikáciu v mobile. Mimochodom, aplikácia k šou fungovala stopercentne, klobúk dole. 

RTVS vytvorila modernú šou, ktorou vie masy zabaviť aj poučiť. A to masy väčšie ako komerčná televízia. Zvládla na divákov vychŕliť množstvo otázok, no udržať tempo šou, klasické otázky striedala s hosťami či video/audio ukážkami. Nechýbalo ani vtipné youtube video, ktorým sa nedá nič pokaziť. Za zmienku stojí aj vydarená atmosféra v štúdiu, dvojstovka vysokoškolákov prispela k dobrému dojmu.

Súboj národov zatiaľ súbojom moderátorov s celou šou

Joj vyskúšala neistotu v piatkovom prime-time vyriešiť taktiež zábavou spojenou s testovaním vedomostí. Výsledok je však neistý ešte viac ako piatkové výkony televízie. Ukričaný násilný prejav moderátorov, ich nulové prepojenie ako kapitánov tímov so svojimi mužstvami, nevyužitý potenciál celebrít, zdĺhavý proces súťaženia. To je len „neistý“ zlomok z toho, čo vás pri zhliadnutí zatiaľ prvých dvoch epizód Súboja národov mohlo čakať. Tento týždeň sa možno všetko otočí… aj o tých známych 365 stupňov.

Úvodná časť Súboja národov sa pokojne mohla zaobísť bez celebrít. Tie sa k slovu v podstate nedostali, moderátori chŕlili jednu otázku za druhou. Napriek tomu, že už od druhej časti bolo avizovanej „viac zábavy“, takto unudiť diváka v piatok a hneď prvou epizódou novej šou nie je príliš najstrategickejší krok. Pri druhom zápolení Slovákov a Čechov však zväčša ostalo len pri snahe o väčší prísun zábavy. Moderátori, najmä Mišo Hudák, tlačili na pílu a to spôsobom, že skôr ako úsmev na perách vyvolali bolesti hlavy. Ibalginom sa bude túto jar dariť.

Na ťažkopádnosti celej šou pridáva aj systém kladenia a zodpovedania otázok. V šou, ktorá trvá takmer 90 minút (čo je viac ako minutáž X Factoru) sa každej otázke venuje priestor hneď dvakrát. Na rozdiel od Čo ja viem?!, kedy sa po položení otázky dozvedáme rovno aj odpoveď, sa Joj cyklí vo vlastných kolách. Najprv niekoľko otázok položí, nechá súťažiacich v štúdiu aj pri obrazovke odpovedať a potom sa k nim hromadne po kolách vracia, aby odhalila správne odpovede. Užitočne strávený televízny čas, keď si siahodlhé otázky vypočuje divák v krátkom čase pre istotu dvakrát. Celú šou spomaľuje aj rozdeľovanie bodov, ku ktorému dochádza po každej jednej otázke.

Katastrofálne vyznieva pre televíziu z Koliby porovnanie štúdií oboch šou. Kým v Mlynskej doline vyrástol moderný priestor, Joj sa asi prispôsobila českému štýlu. Štúdio pôsobí malé, miestami lacné, vrchol kreativity obsiahli mapy krajín, na ktorých sedia diváci s celebritami. „Diery“ v publiku, ktoré vďaka nim vznikli, sú výnimočné. Okrem samotného obsahu je však nešťastným porovnaním pre komerčnú televíziu technologická zaostalosť oproti televízii verejnoprávnej. Kým v RTVS využili na zapojenie televíznych divákov do šou moderné technológie, Joj stále vyzýva k posielaniu SMSiek. Na jednej strane spôsob oveľa dostupnejší, na strane druhej pre modernú televíziu je to v takomto prípade porážka. 

Nepomohol ani režisér Milujúci Slovensko

V Súboji národov sa zatiaľ nič nezišlo s ničím. Nefungujú moderátori, ktorí neschopnosť vytvoriť atmosféru kompenzujú vyššou až prehnanou dávkou angažovanosti. Nefunguje pomer zábava-súťaženie a ničomu nepomáha ani fakt, že sa točí na záznam. Už dávno sme si zo záznamu nemohli vychutnať také prestoje ako práve v Súboji národov. Je to o to prekvapujúcejšie, že za šou stojí Rado Štefanov, režisér, ktorý sa podpísal aj pod úspešné Milujem Slovensko. Pri Súboji však ako inšpirácia evidentne chýba hotová zahraničná verzia, ale aj fungujúca trojica moderátorov – zabávačov. Tomáš Eibner, režisér verejnoprávnej šou, svoju úlohu naopak zvládol. Minimálne v jednom je však jojkárska šou od Čo ja viem?! lepšia, v Mlynskej doline si mohli gýčovú spievanú zvučku vhodnú skôr do reklamného pásma odpustiť.

RTVS už nie je hanbou

RTVS začína udávať trendy. Ponúka najrôznorodejší program spomedzi slovenských televízií a napriek „komerčnému“ riaditeľovi prináša viac verejnoprávnosti ako kedykoľvek pred tým. Aj keď je stále na hony vzdialená od jej českej kolegyne, je to práve ona, ktorá je odvážna a posúva trh vpred. Ostatné roky by sme nedúfali, že by sa tak mohlo stať v oblasti technológií, no stalo sa. A RTVS vyhráva aj v zábave. Ak si odmyslíme talentové šou televízií, iba RTVS aktuálne ponúka zábavné relácie v pravom slova zmysle. A ak sa už aj proti sebe postavili dve podobné, verejnoprávna dokázala byť lepšia ako komerčná. Niekedy nemysliteľné, dnes realita.

 

Čítať viac...

Viac v Aktuality

Nahor