Tvár Wolfieho sa v Dunaji vôbec nemusela objaviť! Pre toto ho tvorcovia zakomponovali

Herec s Downovým syndrómom je novým miláčikom divákov dobového seriálu.

Iba málokedy sa seriáloví tvorcovia púšťajú do odvážnejších vôd a do deja svojich projektov zakomponujú aj postavy reprezentujúce menšiny v spoločnosti.

Práve tie však spravidla dokážu strhnúť divácku pozornosť a rozvíriť debatu, prípadne sa rovno stať jednými z najpopulárnejších v celom seriáli.

Príkladom je postava Riška z niekdajšieho slovenského rodinného seriálu Zoo na Jojke, ktorú stvárňoval Přemysl Boublík. Tvorcovia v jeho prípade oživili dej mimoriadne obľúbeným hrdinom s Aspergerovým syndrómom, ktorý sa vyznačoval autistickými sklonmi.

Ako sa zrodil nápad s Wolfiem

Ešte odvážnejší krok teraz urobila Markíza.

Tá sa do svojho aktuálne najdôležitejšieho seriálu Dunaj, k vašim službám rozhodla obsadiť rovno herca s mentálnou poruchou, keď do rozbehnutých príbehov zakomponovala hrdinu s Downovým syndrómom.

Dôvod v jej prípade vychádzal rovno zo samotného historického obdobia, v ktorom sa Dunaj odohráva.

„Naším zámerom bolo ukázať, že v realite sa najskôr v Nemecku zameriavali na podobných ľudí (so zdravotným znevýhodnením, pozn. red.) a až potom na Židov a menšiny. Tam niekde sa naštartoval ten proces čistenia rasy,“ povedal pre magazín Reflex producent Dunaja, k vašim službám Peter Kelíšek.

Nacistická ideológia, ktorú v seriáli reprezentuje aj Walter Klaus (Ján Koleník), totiž netolerovala postihnutých jedincov.

Ešte predtým, ako nacisti začal s masovým vyvražďovaním židovského obyvateľstva, vyhladili na nemeckom a rakúskom území státisíce mentálne či telesne hendikepovaných občanov. V mene „čistej rasy“ boli považovaní za nežiadúcich.

Aj tieto „skúsenosti“ pomohli nacistickému režimu s prípravou plánu na „konečné riešenie židovskej otázky“, ktorý na smrť priviedol šesť miliónov žien, mužov a detí.

V Dunaji hrať nemusel

Tvorcovia sa tento rozmer masového vyvražďovania v Európe rozhodli naznačiť vstupom novej postavy v podobe brata Waltera Klausa Wolfieho.

V Dunaji ho hrá mladý downík, herec Šimon Jakuš, pre ktorého ide o životnú skúsenosť.

Šimon je nadaný športovec, ale aj herec, ktorý je súčasťou detského divadelného zoskupenia Dúhadlo. Sám priznáva, že aj keď sa aktívne venuje rôznym športom, vrátane stolného tenisu, príležitosť v seriáli mu dovoľuje plniť si to, po čom túži najviac.

„Herectvo je môj najväčší sen,“ povedal v Reflexe Šimon Jakuš.

Napriek tomu, že je Šimon súčasťou divadelného zoskupenia, jeho cesta do Dunaja nebola priamočiaro spojená s hereckými skúsenosťami.

Do seriálu sa aktuálny nový divácky obľúbenej dostal úplnou náhodou.

„Šimonova cesta do Dunaja bola veľmi netradičná. Sediaca kamarátka u doktorky si vypočula rozhovor, že sa hľadá takýto herec, čiže to bola úplná náhoda. Tak ona povedala, že má takého kamoša, ktorý by to možno zvládol,“ prezradila Šimonova mama, Terézia Jakušová.

Nielen Šimonovi sa tak v týchto mesiacoch zmenil život na nepoznanie. Na nakrúcaniach mu je oporou rodina, ktorá ho pravidelne sprevádza.

„Je to zážitok pre celú rodinu. (…) Ako matka som to vnímala tak, že keď bude treba, aby vedel, že som tu a má podporu. Ale niekedy si myslím, že viac podpory dáva on mne, najmä v ťažkých situáciách, ktoré nadľahčuje,“ priznáva mama mladého downíka.

Nová energia na nakrúcaní

Spoluprácu s novým hereckým talentom si jeho kolegovia pochvaľujú.

„Šimon je veľmi bystrý, rozumie všetkým veciam, aj zámerom, ktoré nimi chceme vyrozprávať. A je taký živý na pľaci, šíri dobrú energiu,“ vyzdvihol čerstvú hereckú posilu Kelíšek.

Spokojný je aj mladý herec, ktorý cíti podporu nielen rodiny, ale aj štábu a ostatných hercov, vďaka ktorým prekonáva aj miernu trému pred kamerami. 

„Pomohli mi aj herci, celý kolektív,“ hovorí.

Šimon sa najčastejšie na obrazovke objavuje po boku Jána Koleníka, pre ktorého je mladý downík inšpiráciou.

„Je to chlapec, ktorý mi svojou čistotou dáva aj návod, ako sa nezaoberať rušivými vecami v živote,“ povedal Koleník pre Markízu.

Uvedomuje si pritom, že práve títo ľudia čelia neustálym predsudkom.

„Je veľmi jednoduché niekoho odsúdiť za to, aký je, kto je, čo je. Ale keď to máte doma, keď sa dokážete empaticky vcítiť do toho druhého, tak pochopíte, aké to musí byť ťažké a čo to je za život,“ hovorí Koleník.

Šimonova mama priznáva, že prijať odlišnosť vlastného dieťaťa nebolo jednoduché.

„Musím priznať, že aj ja som bojovala s prijatím inakosti môjho dieťaťa, ale keď už to človek prijal, tak zistil iné možnosti a talenty, ktoré tie dieťa má. Bez Downovho syndrómu by sme to asi nezažili.“

Šimon sa ako aktívny športovec zúčastnil špeciálnej olympiády v Berlíne, na ktorej sa zišlo až päťtisíc športovcov z rôznych krajín. Miesto konania bolo v súvislosti s historickým kontextom seriálového Dunaja viac ako symbolické.

„To bolo niečo úžasné, že ste videli, že títo športovci taktiež dosahujú úspechy. Presne som si povedala – čo by povedal Hitler na to, že sa to deje práve v Berlíne,“ dodala Šimonova mama.