RTVS odštartovala novú reláciu sériou trapasov! V súťažnom kvíze chýbala správna odpoveď

Verejnoprávna televízia ponúkla v novom kvíze na Jednotke až k dvom otázkam nesprávne odpovede. Chybou program hneď odštartovala.

RTVS tento týždeň uviedla na obrazovky novú dennú podvečernú reláciu Všade dobre, doma naj, ktorou sa po jarnom trápení snaží oživiť sledovanosť v kľúčovom podvečernom pásme pred hlavnými správami.

Novinka, ktorú už môžu diváci dobre poznať z obrazoviek Českej televízie pod názvom Kde domov můj?, prináša každý deň 25 otázok týkajúcich sa Slovenska či Európy a trojici súťažiacim možnosť zarobiť si maximálne 2 300 eur.

Po zodpovedaní otázok je neraz ich súčasťou tiež podrobný sprievodný komentár moderátora Martina Nikodýma pripravený tvorcami.

Niektorým divákom pripadá táto súčasť programu pridlhá, a to najmä v kontexte predchádzajúcej zrušenej relácie Traf to!, ktorá k otázkam neponúkala len čítané zaujímavosti, ale rovno atraktívnejšiu video dokrútku.

Kľúčovou súčasťou každej vedomostnej šou sú dobre pripravené súťažné otázky.

Dôležitá je ako ich atraktivita pre diváka v primeranej náročnosti, tak aj samotná kvalita odpovedí či sprievodných informácií, keď pozorní diváci bez problémov odhalia v programoch aj najmenšie nezrovnalosti.

Nová relácia Všade dobre, doma naj sa im nevyhla už pri štarte.

Technické problémy

RTVS nevyšiel hneď samotný úvod programu, ktorý Martin Nikodým otvoril hrou pre samotných divákov.

Tí mali možnosť za správnu odpoveď na otázku, aký bol konverzný kurz slovenskej koruny voči euru pri prechode Slovenska na euro, získať 50 € poukážku na nákup kníh. Správnu z dvoch možných odpovedí mali posielať formou SMS správ.

SMS súťaž však od začiatku vysielania relácie nefungovala. 

Divákom namiesto potvrdenia o zapojení sa do súťaže prišla informácia, že žiadna súťaž momentálne neprebieha.

Slovenčina ako maďarčina

Televízia zakrátko pokračovala trapasom pri druhej súťažnej otázke.

V nej sa tvorcovia pýtali, v akej krajine, okrem Švédska, je úradným jazykom švédčina. Pri správnej odpovedi – vo Fínsku, moderátor Martin Nikodým doplnil tvorcami pripravené vysvetlenie, s tým že Fínsko bolo kedysi súčasťou Švédska.

„Všetci Fíni sa učia po švédsky, no ich jazyky sú podobné. Predstaviť si to môžeme ako slovenčinu a češtinu,“ povedal Nikodým.

Opak je však pravdou.

Jazyky ani len nepatria do rovnakej jazykovej rodiny. Kým švédčina je súčasťou indoeurópskej jazykovej rodiny a patrí medzi germánske jazyky ako napríklad angličtina, fínčina sa radí do uralskej jazykovej rodiny a ugrofínske jazyky ako maďarčina alebo estónčina.

„Dánčina, nórčina a švédčina sú ako čeština, slovenčina a poľština, fínčina je k tomu ako maďarčina,“ vysvetľuje prekladateľ zo škandinávskych jazykov a dlhoročný sprievodca kancelárie Bubo Jozef Zelizňák.

Aj dôvod, prečo je švédčina vo Fínsku úradným jazykom a jedným z povinných vyučovacích jazykov na školách, je pragmatický.

„Fínsko bolo až do roku 1809 súčasťou Švédska, napoleonské vojny mapu severnej Európy prekleslili. Švédi prišli o Fínsko, ktoré pripadlo Rusku a zostalo súčasťou Ruského cárstva až do Lenina. Po tom, ako sa Fíni v roku 1917 osamostatnili, ich Rusko napadlo. Na úsvite druhej svetovej vojny si Stalin a Hitler rozdelili Európu a Fínsko pripadlo do sféry vplyvu ZSSR. Stalin opäť Fínsko napadol a Fíni sa zázračne sovietskemu útoku ubránili počas tzv. zimnej vojny a zostali nezávislí. Inak by zrejme skončili ako Fínska sovietska socialistická republika. V strachu z toho, aby ich niekto nezačal radiť k sovietskym štátom, udržiavali si čulý kontakt so Švédskom,“ píše Zelizňák.

Dejiny spojené s ruským imperializmom ovplyvňuje zmýšľanie Fínov dodnes. Stoja aj za vstupom Fínska do NATO po ruskej invázii na Ukrajinu.

„Dodnes žije vo Fínsku asi šesťpercentná švédska národnostná menšina a všetci Fíni sa povinne musia učiť po švédsky. V mnohých mestách sú dvojjazyčné nápisy. Nie je to ani z rešpektu k menšine ale práve z obáv prameniacich z fínskej histórie. Fíni vždy žili v strachu pred svojím východným susedom. Fíni si so svojimi škandinávskymi susedmi nerozumejú a zostali by mimo ich najužšej spolupráce,“ dodal Zelizňák.

Správna odpoveď chýbala

Na ďalšiu otázku televízia dokonca súťažiacim ani neponúkla správnu odpoveď.

Nesprávnu informáciu priniesla relácia o svetoznámom rakúskom skladateľovi Wolfgangovi Amadeovi Mozartovi, keď sa pýtala na to, koľko opier za svoj krátky život zložil.

Kým tvorcovia ich dokopy narátali 21, v skutočnosti ich skomponoval 22. Toto číslo je dokonca symbolom viacerých aktivít pripomínajúcich si tvorbu svetoznámeho skladateľa.

Pri príležitosti 250. výročia od narodenia Mozarta bolo naštudovaných rovno všetkých jeho 22 opier a zorganizovaný projekt Mozart 22, ktorý spojil najvýznamnejších Mozartových interpretov.

Zaujímavosťou je, že pri odpovedi na otázku ani jeden z trojice súťažiacich neoznačil žiadnu odpoveď. 

Aj keď hráči evidentne celkový počet Mozartových opier nepoznali, formálne sa zachovali správne, keď medzi ponúknutými možnosťami tá správna vôbec nebola.

Ako sa darí novinke

Nová denná relácia Jednotky drží v prvom týždni vysielania priemery svojej stanice.

Všade dobre, doma naj dosiahlo najvyššiu sledovanosť očakávane pri pondelňajšom štarte, kedy si reláciu zaplo 173-tisíc divákov s podielom na trhu 13,8 % v univerzálnej cieľovke.

V nasledovné dni sa podiely na trhu relácie mali pohybovať na úrovni pod 11 až pod 13 %. Priemery Jednotky sú na úrovni 11 %.

Priemerný počet divákov sa začiatkom septembra, kedy počasie zatláča aj ratingy Mamy na prenájom či Bez servítky, má stabilizovať v okolí 130-tisíc. Diváci budú k obrazovkám prichádzať s postupným ochladzovaním počasia.

Podobný vývoj podielov na trhu zaznamenala vo svoj úvodný týždeň aj jarná relácia Traf to!.

Jej sledovanosť sa začala častejšie prepadávať od tretieho týždňa koncom januára 2023, odkedy už v univerzálnej cieľovke dosahovala aj podiely na trhu okolo 8 %. V obchodnej cieľovke padala aj k 5 %.

Späť k priemerom Jednotky sa nadýchla až bez konkurencie Mamy na prenájom, RTVS ju napokon po jednej sérii zrušila.

Zdroje dát: oficiálne dáta zdroj PMT/KANTAR SLOVAKIA, tlačové správy TV Markíza, JOJ, RTVS, teletext, portály Stratégie.sk, Mediálne.sk, Aktuality.sk, Facebook, Instagram
Vysvetlivky: obchodná (komerčná) cieľovka, mladí diváci – obchodná cieľová skupina divákov vo veku 12-54 rokov, spravidla uvádzaný rating v percentách (%) a podiel na trhu v %; celkové publikum – všeobecná trhová sledovanosť divákov vo veku 12+, uvádzaný počet divákov v tisícoch a prípadne podiel na trhu v %
*od jesene 2014 je do údajov sledovanosti započítavaná aj oneskorená sledovanosť, od januára 2017 aj „hostia“