Prečo aj moderátori, ktorí moderujú v štúdiu sami, nosia rúška?

Od minulého týždňa sa rúška naplno začali dostávať aj do televízneho vysielania.

Kým kedysi sme hromadné nosenie rúšok poznali maximálne z ázijských štátov, teraz je realitou aj na Slovensku. Len na začiatku marca by jeho nosenie na verejnosti prišlo mnohým nepríjemné až smiešne, no dnes sa nepríjemne cítia niekedy skôr tí, ktorí ho medzi na verejnosti nenosia.

Nosenie rúšok sa naplno dostalo aj do televízneho vysielania, kde sa začalo objavovať najprv pri vysielaní mimoriadnych relácií a diskusných programov, kedy boli moderátori v štúdiu v kontakte s hosťami. Následne sa stalo už štandardnom pri vysielaní mnohých spravodajských programov.

Mnohí sa však pýtate, prečo rúško nosia aj moderátori, ktorí neočakávajú v štúdiu hosťa, respektíve moderujú v štúdiu sami.

Týka sa to napríklad moderátorov Správ RTVS, a to nielen večerných, ale napríklad aj poludňajšieho spravodajstva Noviny o 12 na Joj či dokonca večerného servisu o počasí alebo športového spravodajstva na oboch staniciach.

Odborníci ako prevenciu pred priamym nakazením odporúčajú nosenie rúšok, respektíve dodržiavať minimálne metrový odstup od človeka, s ktorým prichádzame do kontaktu a nie sme na tvári chránení. Prečo teda moderátori spravodajstiev, ktorí sú v štúdiu sami, nosia rúška taktiež, keď ani vo vyše metrovej vzdialenosti neprichádzajú počas vysielania do kontaktu so žiadnym človekom?

Televízie v súčasnosti, okrem aplikovania štátom nariadených opatrení, prijímajú aj vlastné interné pravidlá, ktorými sa jej zamestnanci musia riadiť. V prípade RTVS a rovnako Joj boli podľa všetkého prijaté generálne opatrenia, kedy rúška musia počas vysielania nosiť aj všetci moderátori. Nerobia pritom rozdiel, v akej formácii moderujú, sami, vo dvojici, alebo či budú mať v štúdiu hostí.

„Je to rozhodnutie vedenia a môj pohľad je, že správne,“ povedal na sociálnej sieti k otázkam ohľadom nosenia rúšok moderátor RTVS Miro Frindt.

Dôvodom je najmä prevencia priamo v štúdiu počas celej prípravy spravodajských programov, kedy štúdiami prechádza mnoho členov štábu a ďalších pracovníkov, ktorí by sa v istom momente pri nepozornosti mohli nakaziť. Navyše, ľudské kapacity v televíziách sú obmedzené a aj takýmto spôsobom bránia prepuknutiu ochorenia medzi zamestnancami.

„V štúdiách nie sme sami, vysielame každé dve hodiny cez deň a premelie sa tam nesmierne veľa ľudí. Áno, má to vplyv na techniku reči, artikuláciu, obmedzené dýchanie, ale toto nie je štandardná situácia,“ pokračuje Frindt.

Druhým dôvodom je samotná osveta. „Je to forma osvety. Ak táto osveta pomôže ochrániť aspoň jedného človeka od choroby, má zmysel,“ uzatvára moderátor. Odkedy sa v rúškach začali na televíznej obrazovke objavovať moderátori, ale aj politici či ďalší ľudia, klesla v spoločnosti miera ostychu a zároveň sa ich nosenie stalo v krátkom čase normálnym štandardom. Televízie aj v tejto osvete nosenia rúšok ako normálnej súčasti aktuálneho života budú pokračovať.