Rezník vysvetľoval situáciu s Bakovou, Murínom či listom spravodajcov: Odznaky im nezakázal! Uviedol priority svojho prvého roka

Jaroslav Rezník po turbulentnom období vystúpil v diskusii o RTVS, vysvetľoval viaceré situácie, ktoré v médiách neraz vrhli nepriaznivé svetlo na nové vedenie telerozhlasu. Prečítajte si, čo všetko k diskutovaným témam povedal.

List šesťdesiatky spravodajcov RTVS obávajúcich sa vplyvov vedenia na slobodu ich práce, odchod novinárky Oľgy Bakovej, stopnuté odznaky #allforjan vo vysielaní, nástup Gustáva Murína alebo pozastavení Reportéri. Jaroslav Rezník má za sebou takmer deväť mesiacov vo funkcii, počas ktorých najmä po pochybnostiach ohľadom politických motívov pri voľbe nového generálneho riaditeľa RTVS čelí nedôvere časti verejnosti ale aj niektorých novinárov či samotných pracovníkov telerozhlasu. Súčasný riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník objasňoval vzniknuté situácie z pohľadu vedenia telerozhlasu v diskusii o RTVS vo Večeri s Havranom.

Rezník na úvod ubezpečil, že RTVS napriek vnútorným turbulenciám funguje v tradičnom pracovnom režime. „Myslím si, že RTVS, až napriek nejakým možno štandardným prevádzkovým problémom, funguje v normálnom štandardnom režime. Je to o tom, že som na jednej strane samozrejme našiel veci, ktoré ma prekvapili, ale našiel som aj veci, ktoré ma potešili. A nech je to už akokoľvek, teraz som generálny riaditeľ RTVS a problémy, ktoré som tu našiel, musím riešiť. Musím ich riešiť profesionálne, s chladnou hlavou a tak, aby sme ich v nejakom časovom horizonte odstránili. Samozrejme, v poslednom čase sú okolo RTVS aj mediálny výstupy, ktoré ma netešia, ale musím povedať, že vnútorná atmosféra je oveľa pokojnejšia, ako sa zdá,„ uviedol.

Jednou z prvých káuz, ktorú Rezník vysvetľoval, bola situácia ohľadom stopnutých Reportérov. Generálny riaditeľ objasnil dôvody, pre ktoré bolo potrebné reláciu pozastaviť, pričom o nich mal dotknutých redaktorov informovať hneď na začiatku. „Už na tom stretnutí som redaktorom povedal, že sme sa dostali do situácie, keď bola redakcia dlhodobo vo vákuu. Stalo sa nám to, že v jednej z relácií boli uvedené nesprávne fakty, za ktoré sme museli potom ospravedlňovať. Už na tom stretnutí som povedal, že to musíme urobiť preto, aby sme inštitúciu chránili pred ďalšími problémami a pokutami, ktoré nám hrozili. Že to musíme dočasne riešiť,“ vysvetľoval. Tím Reportérov spojil s reláciou Občan za dverami, čo podľa Rezníka prinieslo dotknutým pracovníkom vyššiu divácku pozornosť. „Občan za dverami má lepší vysielací čas, dokonca odkedy je to zlúčené, aj Občan za dverami má v pondelok v repríze vyššiu sledovanosť, ako mali pôvodní Reportéri,“ pokračoval.

Do RTVS sa po krátkom čase vrátil Vincent Štofaník, ktorý pracuje na novej podobe Reportérov. Rezník naznačil, že sa od občianskej publicistiky, ku ktorej postupne skĺzli, vrátia k investigatíve: „Vrátil sa k nám Vinco Štofaník, ktorý veľmi usilovne pracuje na tom, aby sa Reportéri od jesennej štruktúry vrátili a boli ďaleko pichľavejší, vyrývačnejší a silnejší ako doteraz.“

Veľkou kauzou okolo RTVS boli odznaky #allforjan. Nový riaditeľ spravodajstva, Vahram Chugurjan, ich tému otvoril hneď na jednej z prvých porád, pričom mal vyzvať redaktorov, aby sa ich nosenia vo verejnoprávnom priestore zdržali. Rezník otvorenie témy na porade obhajuje tým, že k tomu po určitom čase od vraždy, pričom k žiadnemu zákazu nosenia dôjsť nemalo. „Bol som na tej porade, kde boli tie odznaky vysypané na stole a povedal som – áno, to čo sa stalo, je strašné, a, samozrejme, je potrebné dať najavo, že to týmto smerom nemôže ísť. Po viac ako dvoch týždňoch šéfredaktor na porade povedal, nech každý zváži sám, či sa to nedostáva niekam inam… Žiadny zákaz tam nebol a za tým si stojím,“ uviedol Rezník.

Viackrát pritom zopakoval, že sa na poradách snažia otvárať debaty o tom, ako zlepšovať jednotlivé súčasti práce spravodajských pracovníkov, čo sa podľa Rezníka niekedy stretáva pre neho s nepochopiteľnou odozvou. „Bol som prekvapený, že sme sa dočkali odoziev typu – my sme tu RTVS, my tu máme právo na všetko, nikto nás nebude kritizovať … Snažíme sa debatovať o tom, akým spôsobom sú robené spravodajské príspevky, či sú najlepšie, ako môžu byť. Dva týždne som chodil na tie porady, z niektorých vecí som bol príjemne prekvapený, niekedy som bol ale vydesený,“ povedal.

Situácia okolo odznakov vyústila do otvoreného listu približne šesťdesiatky spravodajských pracovníkov telerozhlasu, ktorí síce vyjadrili, že pracujú slobodne, no v nepriateľskej atmosfére. Podčiarkli tiež ich neistotu v tom, ako ich súčasné vedenie dokáže brániť pred vplyvmi zvonka a snahami o zasahovanie do spravodajstva. „Nemám pocit, že by sme my nejakým spôsobom tú nepriateľskú atmosféru spravili,“ uviedol. Zároveň Rezník priznal možnosť, že sám v niektorých prípadoch mohol komunikačne zlyhať. „Myslím si, že je to o tom, ako nastaviť lepšie vnútornú komunikáciu, ako zvládnuť to, aby ľudia a redaktori, ktorí tu pracujú, dôverovali vedeniu, ktoré tam majú, aby dôverovali, že či stredný alebo vyšší manažment nepracujú v ich neprospech,“ pokračoval.

K Oľge Bakovej Rezník zopakoval, že vedenie rušilo celú časť vedúcich pracovníkov, s deviatimi z desiatich našlo vedenie novú dohodu: „Zrušili sme celú jednu horizontálnu líniu riadenia, za tým si stojím. Vedelo sa o tom od polovice decembra. Zrušili sme posty desiatich šéfeditorov, všetkým sme ponúkli pozície editorov, deviati to prijali, je mi ľúto, pani Baková to neprijala.“ Nejasno ohľadom jej pokračovania v externej pozícii v relácii Silná zostava objasnil, že s ňou RTVS stále počíta. „Naďalej bude robiť reláciu Silná zostava a uvidíme, možno sa s ňou v budúcnosti dohodneme na inom type spolupráce,“ spomenul.

Z personálnych zmien sa diskutovaným stalo tiež obsadenie Gustáva Murína do rozhlasových projektov. RTVS napríklad skončila dlhoročnú externú spoluprácu s moderátorom spravodajstva Joj, Jánom Mečiarom, , ktorý dlhé roky pripravoval aj načítaval populárnu rubriku Slovenského rozhlasu Spektrum. RTVS krok argumentovala snahou dať väčší priestor internému prostrediu, Mečiara pri príprave Spektra nahradil okrem iných aj Murín, ktorý taktiež s RTVS spolupracuje externe. Murín je často spájaný so šírením dezinformácií a hoaxov, jeho angažovanie RTVS tak médiá kritizovali. Rezník však zdôraznil, že pre telerozhlas pracoval už za čias Václava Miku, kedy to nikto nekritizoval. „Už nech je akokoľvek kontroverzný, tak Gusto Murín v tejto inštitúcii fungoval ešte pred mojím nástupom dva roky. Dva roky tu normálne fungoval ako autor, dramaturg programu. Potom skončil. Gusto Murín je v tejto chvíli jedným z troch prispievateľov do ranného rozhlasového Spektra. Nejde tam jeho hlas, je jedným z troch. To je si myslím ukážka toho, že tu bol jeden meter a my robíme s tým istým človekom a je tu druhý meter,“ povedal.

Rezník rovnako zhrnul priority svojho prvého roka vo funkcii. Ubezpečil, že v príprave je tretí športový kanál, vedenie sa tiež zameralo na oblasť nových médií, kde RTVS výrazne zaostáva. Už dlhodobo sa hovorí o absentujúcom spravodajskom portáli. Pracovať sa tiež má na sprístupnení „bohatého archívu RTVS“ verejnosti. „Ideme krok za krokom. Aj keď s malými oneskoreniami, to, čo som si predsavzal na prvý rok, sa pomaly rozbieha,“ ubezpečil. Vývoj má tiež nastať v spravodajstve: „Máme víziu pre spravodajstvo, vieme, čo tam chceme robiť, akým spôsobom chceme robiť kratšie príspevky, kedy majú byť analytickejšie príspevky, vieme kedy a kde chceme otvoriť ďalšie posty zahraničných spravodajcov.“

Riaditeľ verejnoprávneho rozhlasu a televízie sa tiež vyjadril k názorovej pluralite a nezaujatosti reportáží, ktoré od spravodajcov požaduje. Pripomenul, že RTVS stojí v strede názorových stretov. „Keď máte jednu tému, máte mať na ňu dva názory, následne máte mať z toho nejakú syntézu. Toto je médium stredu. Nemá byť výsostne konzervatívne ani liberálne. Má dávať priestor na vyjadrenie celého spektra názorov,“ uviedol. S týmto názorom bola v médiách spájaná aj pochybnosť, či priestor nebudú dostávať tiež pochybní respondenti a šíritelia dezinformácií.

Rezník bol konfrontovaný aj s otázkou, či by sa RTVS vo svojom vysielaní mala úplne vyhýbať názorom popierajúcich základy demokracie. „Ak má organizmus nejakú chorobu, nelieči sa predsa tým, že si ju nebudeme všímať. Myslím si, že tento typ demokracie je natoľko silný, že si to argumentačne môže rozdať s kýmkoľvek a vo finále vyhrá. Som presvedčený, že toto je efektívnejšia cesta ako sa tváriť, že to neexistuje,“ povedal. Zároveň poprel, že by takíto ľudia mali dostávať priestor pri tvorbe program telerozhlasu.